Pri akých symptómoch by sme mali spozornieť a navštíviť kardiologickú ambulanciu?
Srdcovocievne ochorenia sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku, v roku 2020 predstavovali 46 % všetkých úmrtí. Druhú najčastejšiu skupinu tvorili nádory, s podielom 23,7 %. Výnimkou z dlhodobého trendu bol prvý štvrťrok 2021, v ktorom bol najčastejšou príčinou smrti COVID-19 s podielom 38,7 %. Až za ním nasledovali choroby obehovej sústavy, a to v 32,5 % prípadoch. S výnimkou vrodených srdcových chýb sú hlavnou príčinou srdcovocievnych ochorení vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, fajčenie a cukrovka.
Ako sa máme chrániť a starať o svoje srdce v oblasti prevencie?
Základom prevencie srdcovocievnych ochorení je zdravý životný štýl, bez fajčenia, pravidelný pohyb a zdravá strava s nízkym obsahom nasýtených mastných kyselín. Prototypom zdravého stravovania je stredomorská kuchyňa bohatá na ovocie, zeleninu, strukoviny, orechy, rastlinné oleje (hlavne olivový, nie palmový a kokosový), ryby (aj tučné), s obmedzeným príjmom červeného mäsa. Mliečne produkty sú vhodné odtučnené. V prípade, že si už nevystačíme len s úpravou životného štýlu a stravovania, prichádza na rad farmakoterapia, ktorou sa snažíme najmä o zníženie krvného tlaku a hladiny cholesterolu.
Aká veková kategória pacientov je v kardiologickej ambulancii kežmarskej nemocnice najčastejšie vyšetrovaná?
V našej ambulancii máme pacientov všetkých vekových kategórií od veku 19 rokov. Treba poznamenať, že intervencie na zníženie srdcovocievneho rizika majú najväčší význam v strednom veku, t. j. od 40 do cca 65 rokov. To je veková kategória, v ktorej má úprava krvného tlaku, cholesterolu a nefajčenie najväčší význam z hľadiska zníženia výskytu srdcovocievnych príhod, ako sú infarkt myokardu, či cievna mozgová príhoda, a z hľadiska zníženia rizika smrti z kardiovaskulárnych príčin.
Dodržiavajú pacienti zdravý životný štýl? Starajú sa o svoje srdce?
Väčšina pacientov sa po našom vyšetrení a dôkladnom vysvetlení rizika snaží dodržiavať doporučené opatrenia a liečbu. Samozrejme máme aj takých, pre ktorých nie je ani prekonaný infarkt myokardu dostatočným dôvodom na to, aby skoncovali napríklad s fajčením.
Čo Vás viedlo k výberu tejto medicínskej oblasti? Je niečo, čo Vás na srdci fascinuje?
Kardiológia a srdcovocievny systém ma fascinujú tým, že sa v nej uplatňujú nielen biologické a chemické interakcie a princípy, ale aj fyzikálne zákony, napr. dynamika toku krvi (hemodynamika). Veľmi zaujímavá je aj elektrofyziológia srdca. Zároveň patrí kardiológia k dnes už pomerne dobre preskúmaným medicínskym odborom, s veľmi širokým portfóliom diagnostických a liečebných metód, ktoré je možné pacientovi ponúknuť – od liekov, cez implantovateľné elektrické zariadenia až po mechanické podpory obehu a transplantáciu srdca.
Má počet pacientov kardiologickej ambulancie klesajúcu alebo skôr stúpajúcu tendenciu?
Vzhľadom na starnúcu populáciu pacientov v kardiologickej ambulancii pribúda, preto je v diagnostike, prevencii a liečbe srdcovocievnych ochorení veľmi dôležitá spolupráca v prvom rade so všeobecným lekárom a internistom, ale taktiež napr. aj diabetológom, angiológom či neurológom.
Pri akých symptómoch by sme mali spozornieť a navštíviť kardiologickú ambulanciu?
Pacienti by mali spozornieť už pri zvýšenej hodnote tlaku krvi a cholesterolu v ambulancii všeobecného lekára. Hoci sú tieto často bezpríznakové, jedná sa spolu s fajčením o hlavné rizikové faktory srdcovocievnych ochorení. Zo symptómov sú to hlavne bolesti na hrudníku, a to tlakového či pálivého charakteru, ktoré sú často vyvolané fyzickou námahou, stresom alebo chladom. Ďalej sú to pocity búšenia alebo vynechávania srdca, zadýchavanie, opuchy, krátkodobé poruchy vedomia (tzv. synkopy).
Informácie poskytla Mgr. Martina Pavliková
Hovorkyňa skupiny AGEL SK
