Osemdesiatroční ľudia sú čarovní, priam rozprávkoví… Majú svoj svet a už ho im nik nevezme!
Veziem maminu v aute a začala mi rozprávať o knihe, ktorú práve číta…
– Ty, Paľko, tam mu fajčila, v kúpeľni mu fajčila… a ja som ti stále nevedela, čo mu robila… – otočila sa na mňa s tajomným úsmevom. Mona Lisa by zbledla závisťou…
Viete, keď sa na takúto tému bavíte s rovesníkmi, je to akosi „bežné“, ale keď takúto sexuálnu tému otvorí vaša bez pár mesiacov osemdesiatročná mama, je to iné…
– No ona ti mu ho žužlala! – odvetila víťazoslávne mama a o snahe, že ma chce poučiť, nebolo pochýb. – Ja som ti to raz videla aj v lese…
Otočil som sa zvedavo na ňu:
– A čo?
– Boli za potokom vo svahu, no ja som ich videla zboku. On stál a ona pri ňom kľačala, mala ho v ústach… Chcela som na nich aj zakričať!
– A čo by si zakričala? „Haló, to sa ako neslušne správate? Okamžite s tým prestaňte, vyber ho z úst, to je len na močenie!!!“
Usmiala sa na mňa lišiackym úsmevom, ktorý vie tak krásne vymaľovať iba ona.
Ivka pred mesiacom prišla domov a vraví mi:
– Dala som tvojej mamine knihu Vzťahy.
– Júj, to si nemala, to mi bude opäť do hodiny volať, – usmial som sa.
Do hodiny mi mama skutočne volala:
– Paľko, ale to slovíčko „klitoris“ by si písať nemal, prídeš o slušných čitateľov, – začala výchovnú prednášku.
– Ale prečo mamina? Veď klitoris je súčasťou ľudského tela a použil som ho slušne, nie ako nadávku alebo urážlivým tónom…
Nepočúvala, pokračovala v prednáške s morálnym podtónom, našťastie milým hlasom. A ja som na to už nič nehovoril, pokojne som ju načúval.
Osemdesiatroční ľudia sú čarovní, priam rozprávkoví… Majú svoj svet a už ho im nik nevezme. Milujem svoju mamičku, mám len jednu, inej žene som sa už nenarodil. A som rád, že ešte žije. Minule mi jedna pani v odkazoch napísala, že ona už mamu nemá a je z toho smutná. A mne opäť došlo, že moja mamička ešte žije a máme sa sebe venovať na koľko to pôjde. Aj dnes s ňou budem. Ako vždy, objímem ju a poďakujem jej za všetko, čo pre mňa spravila. A že toho nebolo málo… A na konci jej do ucha šepnem jednu zázračnú vetu: „Mám ťa rád, mamička.“
Text a foto Pavel „Hirax“ Baričák
