Nikdy mi ani len nenapadlo držať diéty a sama týrať svoje barokové telo. Zmierenie so sebou. A okolie? A či mňa zaujímajú susedine faldy s volánmi pod bradou?
Ako sa máme? Tak to som veľmi rada, že skvele. I my sa tak, máme jeden druhého a na druhú a dupľovane a fajne. Po zemplínsky FINOM. Streda už sa chystá k obedu… a šprintuje k večeru… a nastane ďalší deň a už len sa párkrát vyspíme a príde výplata. A potom sa rozkotúľa a znova budeme ako hundroši očakávať ďalší mesiac a prejdú roky a uvidíme svoj obraz v zrkadle, ktorý sa nám nie až tak veľmi páči, lebo na čele sa nám vyjavila ostrá notová osnova a pri očiach brázdy a vejáriky a aj tých vlasov má viac storočná metla ako my a na seba hľadíme tak do polovice tela, lebo zbytok sa už do zrkadla nevojde, lebo metabolizmus zlenivel a i črevá a čokoláda XXL je veľmi chutná (a nie jedna).
Popravde, nikdy mi ani len nenapadlo držať diéty a sama týrať svoje barokové telo. Zmierenie so sebou. A okolie? A či mňa zaujímajú susedine faldy s volánmi pod bradou a susedov tesný Michellin oblek? Ach, nie veru, reči iných (i pohľady) sú mi ukradnuté a zaujímam sa o ne ako o sneh, ktorý napadol v roku 1555. Netrápim svoju myseľ hlúposťami. Nebo je otvorené pre všetkých i pre mňa a raz by som rada dosiahla tento beztiažový level. Ale ešte mi dobre na zemi. Poputujem, a keď nastane chvíľa… POLETÍME.
Decembrový spevavý čas, čierna káva rozvoniava, ja som svoju dopila a večer zasvieti strieborný mesiac (viacerí nemôžu zaspať ).A slávik Duchoň spieva ďalej…
Píšem ti na oblak biely
Sprievodný verš, tiché rýmy
S láskou, kto zakotvil v cieli
Snáď iba ten uverí mi…
Zanôtila som si polohlasne, lebo je pôst a v ňom ticho, ktoré lieči pred očakávaním zrodu malého chlapčeka, ktorý je neprijatý všetkými, ale narodí sa pre každého, i keď nie v každom srdci. Boh je trpezlivý, On dokáže bez hundrania čakať. V tichu každého dňa milovať i tých, ktorí pribijú ďalší klinec a s výsmechom berú Jeho meno na pery s hanou. Boh – nie je fake postava z nejakej cool hry, i keď je ONLINE. ON je – spôsob života a bytia a JEDINÝ, ktorý má čas. 
Joooj, ako je dobre i na zemi i keď neružovo, ale aj čierna pasuje ku všetkému.
Farebné dni vám želám, plné lásky a porozumenia a keď budete na konci so silami, vedzte, že to nie je pravda. To je len našepkávanie klamu od zlého. Sily ubudnú až posledným výdychom, v pozemkom finále. Kým žijeme a sme – zvládneme s pomocou nebies aj hory prenášať… stačí viera ako malinké horčičné zrnko.
Text a foto Alenka Medvecká
Volám sa Alenka Medvecká. Mám 48 rokov a žijem na Orave. Som učiteľka, ale dnes už len doučujem deti online, pretože sa starám o manžela ako opatrovateľka. Mám teologické vzdelanie, som aj špeciálny pedagóg. Moja rodina sa nedávno rozrástla o vnučku. Syn s manželkou žijú na Zemplíne. Prekladám, ilustrujem, píšem knihy, maľujem, venujem sa rodine.
