NE-DOKONALÁ, časť III. Píše Renáta Názlerová
V tomto týždni vyšiel aj jeden rozhovor s mojou maličkosťou na tému vzhľad, nadváha… Opäť enormný záujem o tému ako takú, a diskusia plná ukážok toho, že ľudia potrebujú urážať, alebo majú problém s pochopením konotácie, alebo dokonca primárnych významov. Nevadí… o inom som chcela.
Fakt ma baví čítať o vašich skúsenostiach, niežeby som sa na tom smiala, ale udivuje ma, ako všakovako dokážu iní urážať.
Zážitky z lekárskych ambulancií sú samostatnou kapitolou. A nie raz, skutočne nie raz som si vypočula to: vy si uvedomujete, že ste obézna? Túto vetu z úst lekára počúvam už ako medicínsku mantru. A vždy, keď na mňa lekárka (väčšinou sú to ženy) vybľafne UVEDOMUJETE SI, ŽE STE OBÉZNA, sa rovno chytám za čelo.
No nie, neuvedomujem si to! Žijem v ilúzii, že mám 14 rokov a 44 kíl.
Hodnota takéhoto „medicínskeho“ posúdenia pacienta sa rovná asi takému „medicínskemu“ posúdeniu, ako keby vošiel do tej ordinácie človek bez nohy, a oni sa ho spýtajú, či si uvedomuje, že nemá jednu nohu. No nie, určite si to neuvedomuje, treba mu to pripomenúť.
Máte tiež takéto skúsenosti, kedy vás iní oblažujú vysoko hodnotnými informácia a hodnoteniami na vašu adresu?
Text a foto Renáta Názlerová
