Aktuálne Vaše príbehy 

Našla som dcéru, ale nebolo to jednoduché!

Pani Mária bola istý čas rozvedená. Žila sama v malo mestečku a so svojim životom bola spokojná. Po práci zašla k otcovi navariť a to bolo asi tak všetko. Cítila sa osamelá. „Mala som len čosi po štyridsiatke, rozhodla som sa teda podať si inzerát,“ rozpráva Mária. Zoznámila sa s rovesníkom, tiež bol rozvedený. „Po bližšom spoznaní sme zistili, že obaja sme v sebe našli to, čo sme u iných stratili. Manžel mal z predchádzajúceho manželstva dve dcéry. Chodili k nám na letné prázdniny. Snažila som sa im vytvoriť podmienky, aby sa s nami cítili dobre, no vždy som sa tešila na deň ich odchodu. Nebola som naučená na deti, bezdetný život mi vyhovoval. Sama som deti mať nemohla.“ Všetko sa zmenilo, keď si manželova mladšia  dcéra siahla na život. „Ocitla sa psychiatrickom liečení. Jej matka nezvládala výchovu pubertálnych dcér, na súde sa práva na starostlivosť o mladšiu vzdala. Nastala dilema – pôjde do ústavu, alebo k otcovi?  Môj manžel bol presvedčený, že aj za cenu rozpadu nášho manželstva sa musí o dcéru starať. Nepomohli ani moje náreky, ani hádky. Nemala som nijaké skúsenosti s deťmi, ona už bola na prevýchovu veľká, ešte k tomu chorá… Bála som sa však samoty a milovala so m manžela. Musela som v sebe nabrať  nesmierne množstvo síl, aby som to všetko prekonala a naučila sa žiť v trojici. Bolo to veľmi, veľmi ťažké prispôsobovanie. Musela som sa vžiť do roly priateľky, psychológa i matky.
Ubehlo niekoľko rokov a dnes je z pubertálneho dievčaťa pekná mladá žena. Má uzavretú, samotársku povahu, no medzi nami sa vytvoril priateľský vzťah. V snahe udržať si manželstvo som musela prekonať veľa emócií. Pomohla vzájomná tolerancia a láska k manželovi, ktorá sa skrývala hlboko v mojom srdci. Dnes je tej lásky dosť aj pre dcéru, ktorá sa stala mojou.“

Ivana z Trenčína

Foto Pixabay.com

 

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články