Naše dieťa, „biblia“ v starostlivosti o dieťa
Je to už 40 rokov, čo sa cisárskym rezom narodila moja jediná dcéra. Ako aktívna športovkyňa s pevnými svalmi, som sa neotvárala. Aspoň tak mi to zdôvodnil primár gynekologicko – pôrodníckeho oddelenia, kde som rodila. Veľmi som sa bála narkózy, ale všetko dobre dopadlo, prebrala som sa. Ale potom nastali problémy. Dostala som akýsi ťažký zápal, pichali mi injekcie do zadku, hrubé ako ihlice, ktoré len veľmi ťažko išli pod kožu. Až potom sa nad mojim modrým zadkom jedna sestrička zľutovala a odniekiaľ doniesla jednorázové ihly, ktoré už neboleli. Moje dievčatko som nemohla kojiť a možno aj preto tak veľmi plakalo niekde v tretej izbe odo mňa, kde boli všetky detičky. Po 10 dňoch ma prepustili domov. Išla som hneď k rodičom, lebo som potrebovala maminu pomoc a radu. Veď som nemala žiadne skúsenosti s bábätkom. Jediným zdrojom informácii bola kniha Naše dieťa. Veľmi dôkladne som ju preštudovala a listovala v nej pri každom menšom probléme.
Písali tam, že dieťa má jesť každé tri hodiny. Keď tam tak napísali, tak to tak musí byť! Darmo moje dievčatko plakalo medzi tým, mliečko nedostalo. Tíšili ju starí rodičia, prababka, manžel, ale hlad ich ruky neutíšili. Dostala papať presne o tri hodiny, ako písali v knihe Naše dieťa. Dnes už viem, že to bola chyba, že dieťaťu treba dať najesť vždy, keď si pýta. Chvalabohu aj napriek tomuto moja dcérka pekne priberala a rástla tak, ako bolo treba. Vtedy sa nedisktutovalo o tom, či dieťa očkovať, alebo nie. V knihe to bolo napísané a hotovo! Ale ak toto čítajú dnešné mamičky, určite len krútia hlavami, ako sme sa mohli tak striktne držať tejto knihy, keď ony dnes všetko nájdu na google a weboch pre mamičky. Naša doba bola iná, ale deti sme vychovali aj tak dobre!
Libuša Sabová
