Ako to robím ja Najčítanejšie 

Naša prvá dovolenka ku “kapitalistickému” moru po roku 1989

Naša prvá cesta hneď v roku 1990 bola do Grécka, až na Peloponézsky poloostrov. Cestovali sme s rodinou mojej sestry. So žigulákmi sme sa vydali na cestu dlhú 2000 kilometrov. Autá boli plné potravín – zaváraného mäsa, zeleniny od starých rodičov, nechýbali fľaše piva, zemiaky. Skrátka toľko všetkého, aby 8 ľudí prežilo 2 týždne s niekoľkými drachmami. Tie boli len na benzín a zmrzlinu pre deti. Cestu sme naplánovali s jedným nocľahom u priateľov Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Študovali v Bratislave. To ste mali vidieť tú hostinu, čo nám nachystali. Pečené jesetery z Dunaja, šaláty, dolnozemské klobásy, výborné víno, koňak.

Pridala sa k nám ďalšia patria, spievali sme a oni sa len čudovali, že my akosi inak hovoríme a spievame po slovensky, tak sme im vysvetlili, že sme z Hornej zeme. Nečudo, že z jednej noci u nich boli dve. Skrátka srdeční ľudia, akí vieme byť azda len my Slováci. Pokračovali sme smerom na juh. Žiguláky sa otriasali v základoch, lebo priemerná cestovná rýchlosť bola 130 km za hodinu. Vonku bolo horúco, autá samozrejme bez klímy, takže otvorené okná nás div že z auta nevytiahli. Dorazili sme na juh Grécka, ale tu nás už zastihla noc. Nedalo sa nič robiť, museli sme niekde prespať. Na nocľah v nejakom motoreste sme nemali a tak sme zbehli z cesty do olivového hája. Pre tento prípad sme mali so sebou maličký stan, ale ten bol len pre šoférov, aby si natiahli nohy. My ženy a deti sme mali spať v aute. Bolo to veľmi nepohodlné, miesta bolo málo, ale k tomu všetkému som si ešte uvedomila, že sme v olivovom háji, kde môžu byť hadi, alebo škorpióni. Zo strachu som pozatvárala okná, ale autá boli po dlhej ceste ako kachle. Veď aj vonku bolo skoro 30 stupňov. Pot sa len tak z nás lial. Konečne začalo svitať a my sme sa vydali na posledný úsek cesty. Dorazili sme do nášho penziónu. Na terasách raňajkovali hostia z Talianska, či Nemecka a my sme začali vykladať zásoby z našich áut. Nechápajúc sa pozerali na všetky tie zavárané poháre, fľaše piva, sieťky so zemiakmi…

Šťastní sme potom utekali na pláž a prežili sme tú najkrajšiu dovolenku, akú si len viete predstaviť.

Libuša Sabová

Foto Pixabay.com

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články