Kategória: Najčítanejšie

Tak! A hotovo! Ako som ich, niekedy v októbri vybrala z krabíc, tak som ich dnešným dňom dala bez použitia do zimného zabudnutia. Čižmy to prežili, len mne je všetko divné. Rovnako sú na tom moje zimné šály, pulóvre, svetre…čo už?! Keď sa oteplievalo, začínala jar a slniečko nás začalo častejšie navštevovať, babičenka mali svoj rituál. Žasla som. Veľké zimné vlniaky, teplé farebné kostolné šatky“balili“do veľkých obrusov. „Gabika, já to mám na celý život…“ Povedali, ani som sa nemusela pýtať. Do ťažkých kabátov, kožuchov najprv dávali bobkový list, tabak a…

Keď som si na strednej škole vyberala smer, akým sa chcem ďalej profesijne uberať, jednou z možností bola aj medicína. Moja citlivá povaha však neuniesla predstavu, že by som človeku nevedela pomôcť alebo by mi nebodaj umrel, a tak som od myšlienky stať sa lekárkou nakoniec upustila. Cesty Božie sú nevyspytateľné. Moju hlboko zakorenenú túžbu pomáhať ľuďom Vesmír nenechal bez povšimnutia. „Medicína“ si ma nakoniec našla sama. Hoci v úplne inej podobe, ako som si dokázala predstaviť. Ale pekne po poriadku. Rozhodnutie, kam po gymnáziu, nakoniec padlo na ekonómiu. Po piatich rokoch štúdia…

Babička je niečo, čo si hlboko v duši nosím ako spomienku na začiatok mojej životnej cesty. Dávno predtým, ako sa mi dostala do rúk Babička Boženy Nemcovej, som mala už ako druháčka napísanú oslavnú básničku na moju babičku, ktorá je dodnes mojím anjelom strážnym. A Nemcovej Babičku spomínam preto, že bola tej mojej veľmi podobná. Aj tá moja bola nekonečne trpezlivá, láskavá, plná múdrosti a lásky, plná nehy a porozumenia ku všetkému, čo nás obklopovalo. Jej dedinský dvor, na ktorom som vyrastala, bol pre mňa a dodnes je rajom, z…

Po 23 rokoch v súkromnej firme , kde som pracovala ako vedúca obchodného úseku som zostala nezamestnaná. Rozmýšľala som, ako sa posunúť ďalej a nájsť v živote tie krajšie momenty a naplno som potrebovala zamestnať myseľ tými príjemnejšími chvíľami. Vrátila som sa naplno k mojej záľube k pečeniu a hlavne zdobeniu medovníkov. Moja záľuba prerástla do môjho hlavného zamestnania. Vždy som si myslela, že neviem maľovať, ale veľmi som sa to chcela naučiť. Tvrdou prácou a množstvom hodín, ktorým som tomu venovala, som vydolovala zo seba to, čo tam niekde…

Hlavne, problémy si pusťte jen po kolená. Tohle tvrdila herečka Zita Kabátová a svým životem pravdivost této své rady bohatě potvrdila. V duševní svěžesti a pohodě se dožila takřka sta let. Seznámila jsem se s ní úplně náhodou v léčebně pro dlouhodobě nemocné v pražské motolské nemocnici. Na kolečkovém křesle vjela do pokoje, kde jsem byla na návštěvě, a když viděla můj udivený pohled, pronesla: „I vy jste si určitě myslela, že už jsem mrtvá, že?“ Byla to pravda, myslela jsem si to. Zita si pak postěžovala, že o ní dva kluci, asi…