Najčítanejšie Výchova detí 

Matky vo veku babičiek

Súčasný pokrok premohol prírodu v mnohých oblastiach – a materstvo je jednou z nich. Vďaka umelému oplodneniu môže otehotnieť aj žena, ktorá by za normálnych okolností bola už babičkou či dokonca prababičkou.  Popri všetkých výhodách sa tak vynorila otázka: Kedy je žena na materstvo vlastne pristará? Holanďanka Tineke Geessinková túžila po dieťati roky. Jej prianie sa splnilo až nedávno, keď vo svojich 63 rokoch porodila dcérku Meagan. “Ani pri mladších matkách nie je istota, že uvidia svoje deti vyrastať,” povedala pre jedno z holandských rádií. “Samozrejme, u mňa je toto riziko vyššie. Otázne je aj to, či sa dcérke bude pozdávať, že má takú starú matku… Ja najmä dúfam, že ma bude milovať a jednoducho bude rada, že ma má.” O etickosti materstva vo vyššom veku sa diskutuje nielen v Holandsku, ale aj v mnohých iných krajinách.

Slovenky rodia najmladšie
Ideálny vek na materstvo sa presne určiť nedá. Svoj názor majú psychológovia, o trochu iný zasa pôrodníci. Na Slovensku už rodili aj ženy po päťdesiatke, zatiaľ sú však takéto rodičky ešte vždy skôr výnimkou ako pravidlom. So  štyridsiatničkami je to už iné. “Vo svojej praxi som sa viackrát stretla s rodičkami po štyridsiatke. Najstaršia pani mala štyridsaťštyri rokov a spontánne porodila zdravé dievčatko,” spomína gynekologička a pôrodníčka Zuzana Vaclavová.
Rozpätie veku, v ktorom žena  môže otehotnieť, ohraničuje nástup menštruácie a menopauzy. Zo zdravotného hľadiska je ideálne, ak žena stihne porodiť prvé dieťa do svojej dvadsaťpäťky. Štatistiky však prezrádzajú, že Európanky majú od tohto ideálneho stavu dosť ďaleko. Slovenské prvorodičky sú v rámci Európy najmladšie, ale aj ich priemerný vek sa vyšplhal na takmer dvadsaťsedem rokov. Jednoduchú dostupnosť antikoncepcie, možnosť cestovať či pracovať na
kariére využíva mnoho žien. Zabúdajú, že plodnosť začína klesať už po tridsiatke. Neraz sa spamätajú, až keď majú tridsaťpäť či štyridsať rokov – a tu už situácia nemusí byť vôbec jednoduchá. “Schopnosť ženy spontánne otehotnieť a donosiť dieťa sa s vekom, prirodzene, znižuje. Podľa štatistík centier umelého oplodnenia je šanca na spontánne otehotnenie po 45. roku života blízka nule,” vysvetľuje Zuzana Vaclavová. Ani umelé oplodnenie však často nevychádza na prvý pokus a tak sa veková hranica žien túžiacich po dieťati posúva nahor. Na Slovensku je horná hranica pre zaradenie do programu umelého oplodnenia 49 rokov, určuje ju však len konvencia. “Pokus o umelé oplodnenie vo veku nad 49 rokov sa považuje za neetický, ale zákon to neupravuje,” vysvetľuje Zuzana Václavová. Rovnaká veková hranica sa uznáva aj pri adopciách detí. Matka by totiž mala byť vo veku, aby dieťa doviedla do dospelosti. Niektorí odborníci dokonca radia, aby rozdiel medzi dieťaťom a jeho adoptívnou matkou nebol oveľa vyšší ako 35 rokov. Výnimku prirodzene tvorí napríklad adopcia príbuznými – napríklad starými rodičmi.

Staršie matky sú vo väčšej pohode
Zvyšovanie priemerného veku matiek v rámci normy má však aj svoje výhody, a to najmä čo sa týka psychiky a materiálneho zabezpečia budúcej matky a dieťaťa. “Staršie ženy  sú na materstvo často pripravené psychicky aj materiálne lepšie, čo prispieva k celkovej pohode v gravidite. Z hľadiska prenatálnej starostlivosti o tehotnú ženu je vhodný intenzívnejší skríning ochorení matky, ktoré môžu tehotenstvo vo vyššom veku komplikovať,” spresňuje Zuzana Václavová.
S jej názorom sa zhoduje aj psychologička Mária Krkošková: “Matka v strednom veku je osobnostne zrelšia, má vybudované sociálne zázemie, vie, čo chce a čo môže od života očakávať. Vďaka svojim životným skúsenostiam zvláda nové závažné úlohy, dôveruje si.” Ženy, ktoré rodia neskôr, dieťa berú ako novú výzvu a obohatenie života. Najmä v prípade, že pár sa snažil o dieťa dlhší čas, berú ženy  materstvo ako dar a dieťaťu venujú množstvo síl a energie.

Prehnaná starostlivosť a obmedzovanie
Na druhej strane bývajú staršie matky neraz úzkostlivejšie, viac sa o svoje ratolesti boja a nadmerne ich ochraňujú až obmedzujú. “Niekedy sú priveľmi starostlivé, brzdia osamostatňovanie detí alebo sú na ne prehnane náročné, pretože priveľa očakávajú. Väčší generačný rozdiel prináša vzdialenosť záujmov, postojov a názorov,” vysvetľuje Mária Krkošková. Zo zdravotného hľadiska dieťaťa sa nesmie zabúdať na vyššie riziko genetických alebo inak podmienených chýb. Rovnako môžu mať zdravotné problémy aj starnúci rodičia – u žien prichádza klimaktérium, zvyšuje sa možnosť chorôb, ako aj predčasného úmrtia.

Z pohľadu detí
Čo však deti? Ako vnímajú, že ich rodičia sú o dekádu či dve starší ako v rodinách, ktoré vidia naokolo? “Moja známa mala dieťa v tridsiatich deviatich rokoch a jej manžel bol ešte o dvadsať rokov starší. Malá sa s nimi hanbila chodiť na pieskovisko – najmä s otcom. Všetci si totiž mysleli, že je to jej dedko,” hovorí Eva z Bratislavy.  Vyšší vek rodiča neraz bráni osamostatneniu sa potomka. V čase, keď rovesníci behajú po svete a vracajú sa domov nad ránom, môže byť dieťa k domovu pripútané zhoršujúcim sa zdravotným stavom rodičov. “Matkina staroba a pocit zodpovednosti padá na dcéru či syna v mladom veku a môže brániť v tom, aby si založili vlastnú rodinu, starali sa o vlastné deti, žili svoj vlastný život,” potvrdil aj detský psychiater Petr Pöthe. Mária Krkošková si však nemyslí, že by vek rodičov deti automaticky výrazne poznačoval. Naopak, pestrosť v tomto smere prináša rôznorodosť aj do ľudských prejavov a správania. “Stretla som sa s dospievajúcim chlapcom, ktorý fungoval ako neformálny opatrovník svojej matky s predčasnou demenciou. Táto skúsenosť podporila jeho prosociálne smerovanie a zručnosti. A naopak, poznám tínedžerov, ktorí svojich starších rodičov nerešpektujú, pretože ich berú ako predstaviteľov starého sveta, ktorý nemôže mladým rozumieť,” vysvetľuje.

Foto Freeimages.com

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články