Najčítanejšie Predstavujeme vám 

Marián Petruš (67) nikdy nezostarne!

Narodil som sa pred 67 rokmi v malej dedinke pod Topoľčianskym hradom do rodiny, kde už bolo  6 detí. Keď som mal 6 rokov, zomrel nám otec a tak celá výchova zostala len na mamku a tej bolo treba pomáhať pri domácich prácach, na poli, na záhumienkoch.  Už ako malý chlapec som sa postupne oboznamoval s prácami, o ktorých dnešné detí, ani netušia. Musel som umývať riad, okopávať, kosiť, sadiť, pásť a kŕmiť husi a iné práce. Všetko bolo treba stíhať a tak som sa naučil  dobre si organizovať robotu, aby mi čas zvýšil aj na  hru a šport. Hlavne  futbal a hokej. Toto mi asi pomohlo aj v škole. Učil som sa veľmi dobre.

Burčiak z vlastného hrozna

Postupne som sa prepracoval medzi najlepších žiakov na škole, čo mi tiež dodávalo veľa energie a silu do života. Po vyučení za stolára som začal pracovať v  nábytkárskom závode, ktorý bol v tom čase jedným z najlepších v celej republike. Ďalšie vzdelávanie som musel získavať až popri zamestnaní a to ma ešte viac nútilo si svoj život perfektne organizovať a mať na všetko čas. V práci nebolo pracoviska, na ktoré by som nemohol nastúpiť pracovať, preto aj postupný prechod na vyššie riadiace funkcie bol ako keby samozrejmý.

Zavára a mrazí všetko, čo sa v záhradke urodí

Neskôr sa zo mňa som pracoval na Miestnom výbore a začal som organizovať spoločenský život.  Život na dedine , ale aj v mestách nemôže existovať, ak sa ľudia do neho nezapoja. Toto bolo vždy moje krédo a takto som to aj vtedy ostatným vysvetľoval a ľudia boli aktívni. Dnes sa mi zdá, že stratili záujem sa vzájomne stretávať, organizovať a súťažiť. Až teraz na dôchodku som znovu našiel takých ľudí, s ktorými rozvíjame úžasnú spoločenskú, športovú a kultúrnu činnosť, ktorá nás napĺňa a spríjemňujeme si chvíle našej staroby. Popri tom sme si založili aj spevácku skupinu, ktorá robí rozlúčky so spoluobčanmi a po prvý krát pôjdeme aj na okresnú prehliadku speváckych súborov a skupín – Spevy domova. Celý svoj život som prežil s ľuďmi a pre ľudí a toto platí až dodnes.

Vyrába vlastné “medicíny,” napríklad smrekový sirup, recept z Chorvátska – Travatica, kvalitný med, ale aj vynikajúci višňový likér

Preto nebol čas na vlastnú rodinu, ale iba pre druhých. Tento osud mi bol určite daný do vienka a preto sa mu už ani nebránim. Veľkú časť života, takmer 25 rokov som prežil v školstve medzi mladými, aj dospelými žiakmi. To ma tiež naučilo vedieť ľudí k niečomu naučiť, ale hlavne ich aj pochopiť.

Všetko zo záhradky sa musí spracovať

Obral som aj vlastné lieskovce

Žijem pestrý a  časovo náročný život. Jedno funkčné obdobie som bol aj starosta našej obce. Vtedy som pochopil, že nie je dobrý ten, ktorý veľa vybaví, vyžaduje a je náročný na seba aj na ostatných, ale ten kto si dokáže viac zastrieť oči a strpieť aj nedostatky, ale aj toto bola pre mňa cenná skúsenosť, ktorá ma posunula ďalej v mojom živote. Milujem život a vždy chcem, aby si ho aj ľudia mohli vychutnávať čo najlepšie.

Tomu ešte stále podriaďujem aj svoje aktivity a záujmy. Zaviedol som do regionálnej súťaže novú atraktívnu hru petang, ktorá sa teší aj medzi seniormi stále väčšej obľube. Aktívny som aj na facebooku, Mám svoj vlastný profil a riadim 3 odborné skupiny, takže som celkom slušne vyťažený!

Ešte dosúša vlastnoručne nazbierané huby.

Toto bude bulharský šalát.

Po dobre vykonanej práci si zaslúžim makovú štrúdľu. Aj to viem upiecť.

Moje bio jabĺčka

Marian Petruš

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články