Letné ráno bez neho: Ako som sa prebrala do nového života
Začiatok leta mi priniesol ticho, ktoré som nikdy nechcela počuť. Po rokoch spoločného života, po smiechu, hádkach, ranných kávach, sa rozhodol odísť. K inej žene. Mladšej. A hoci obaja máme 60, zdá sa, že na lásku neexistuje veková vernosť.
Prvé ráno bez neho som zaliala dve kávy, ako automat. Rozbila som šesť vajec a pripravila raňajky pre dvoch. Až keď som sadla za stôl, prebralo ma to – ten druhý tanier ostal nedotknutý. V tej chvíli som si uvedomila, že som sama. A že smútok vie byť taký ťažký, až bolí aj vzduch.
Rozhodla som sa postupne vymaniť z tieňa minulosti. Odstránila som jeho veci, z kúpeľne aj kuchyne, z poličiek, zo zásuviek. Všetko, čo mi ho pripomínalo, som poslala preč. Upratovala som nie len byt, ale aj svoju myseľ. A hoci zatiaľ netuším, čo urobím s našimi fotkami a videami, viem, že príde čas, kedy sa rozhodnem správne – bez hnevu, bez výčitiek.
Rozchod je ako zemetrasenie. Otrasie celým človekom. Neexistuje zázračná náplasť, ktorá by všetko zacelila. Ale existuje čas. A odvaha. A vnútorný hlas, ktorý mi vraví – ešte bude dobre. Prídu nové rána. Možno s jednou kávou, ale zato s pokojom v srdci.
Foto: Depositphotos.com
