Aktuálne Dobré rady 

Keď spánok neprichádza! Čo je lepšie, počítať ovečky, alebo užiť liek na spanie?

Nedávno som na facebooku čítala pre mňa zaujímavú diskusiu. Ponúkam malú ukážku:

“Dôverne poznám  nekonečnú noc, keď hľadím do plafóna. Odporúčali mi i onaké čajíky, ale ani keby ma do nich celú ponorili, ani tak nepomôžu.”

“Ja som užila Stilnox, len bacha naň, je návykový!”

“Vítaj v klube nespavcov!”!

“Vidím, že chrumeme to isté.”

“Asi je to tým splnom, skúsim lyžicu medu a medovkový čaj.”

“Mňa by to neuspalo, ja si dávam Lexaurin.”

“Ten len upokojí a musí sa užívať dlhšie, kým zaberie.”

“Takto vám poviem. Ja nemám problém zaspať, len sa vždy okolo pol druhej zobudím a potom už neviem zaspať.”

Pokiaľ ide o moje skúsenosti, u mňa platí Murphyho zákon. Keď je v televízii program, ktorý veľmi chcem vidieť, určite zaspím. Keď nič nie je, prepínam hore- dole, spánok neprichádza. Ale ja som to vyriešila takto. Dám si preventívne pilulku na spanie a mám pokoj. Nemusím riešiť, či zaspím, či nie, či sa zobudím, či nie. Len keď čítam články, že takéto lieky sú škodlivé, návykové, zamyslím sa, ale nájdem ospravedlnenie. Užiť liek na spanie je  určite menej škodlivé, ako sa “krenkovať” pozeraním do plafónu a ráno vstať ako “zbitý pes!”

Ale nie som s tým spokojná, preto som požiadala o radu MUDr. Karola Džupu.

Veľmi ťažké je radiť na tému nespavosť vo všeobecnej rovine, lebo príčin je
nepreberné množstvo a okrem toho, každý človek je neopakovateľný originál.
Ale, aby som sa nevykrúcal, skúsim ponúknuť niekoľko skúseností z mojej
praxe, najmä medicínskej.
Vždy sa pokúšame hľadať príčinu nespavosti a to najprv v dvoch základných
rovinách: fyzickej a psychickej.
Pod fyzickou sa rozumie celková kondícia a zdravotný stav. Prvý aspekt si musíme ustrážiť sami. Nejde o to, aby sme boli “svalnatci”, “maratónci”, “Saganovci” … (čo by zlé nebolo), ale o to, aby sa fyzický pohyb stal súčasťou nášho životného štýlu. ČÍM SME STARŠÍ – TÝM VIAC! Mladí ľudia túto požiadavku majú ako možnosť, starší ako nutnosť. Najprirodzenejším pohybom je chôdza, ale musí byť (najmenej) trikrát týždenne (ob deň) po dobu najmenej dvadsiatich nepretržitých minút a jednej navyše. Spolu teda 21 minút (20 minút je čas, počas ktorého “vypľujeme” všetky negatíva, ktoré nás postretli a minúta navyše je vkladom do budúcnosti). Postupne sa zdokonaľovať vo výdrži a zvyšovať porciu z kategórie “pre budúcnosť” až na ideálnych 3×20 minút, čo je jednak optimum, jednak zvládnuteľné pre každého. Chcete mi oponovať – nemáte šancu a ani náhodou! Dobrou alternatívou je aj beh či plávanie, bicykel či tanec …, ale to je už “parketa” pre lepší borcov a pokročilých chodcov. V princípe ide o to “spotiť” jedno tričko trikrát týždenne, že sa bude dať žmýkať. Na začiatku, počas i na samom konci fyzickej porcie musí byť radosť, potom príde uspokojenie aj zdravá hrdosť, že to dokážem a dokázal som. Skrátka, táto činnosť nás musí tešiť a musíme sa na ňu tešiť. Čo sa zdravotného stavu týka, tam si človek musí nastaviť reálne, nie krivé, zrkadlo (niektorí totiž simulujeme, iní disimulujeme) a prijať modifikovanú verziu fyzického pohybu, s prihliadnutím na náš zdravotný stav. Veľmi výhodné sa je o tom poradiť so svojim lekárom, lebo ten náš zdravotný stav pozná najlepšie, má medicínskej vzdelanie i skúsenosti, čo je na nezaplatenie. Čo sa týka psychickej pohody, tam je paleta možností ešte širšia. Vo väčšine prípadov nevieme spať, lebo nás niečo “škrie”, niekto sa nás necitlivo “dotkol,” nám neprávom ublížil, trápil nás… Máme neustále na mysli, čo deti, vnúčatá, niekedy manžel-manželka, ďalšia blízka či vzdialená rodina, kamaráti, ale i psík či rybičky a morča. Ďalšou skupinou brzdičov spánku je zlosť na seba, ale aj na niečo, čo som chcel dnes spraviť a neurobil, sľúbil a nesplnil, niekoho som sám urazil, dotkol sa ho … Potom nás vie tiež rozladiť, keď som na niečo dôležitého i menej závažného ZABUDOL (Bože starnem, hrôza!!!). No a s vekom pribúda politikárčenia, čo stvárajú politici, ale aj herci, novinári a takí všelijakí “odkundesi”, ktorí mi neustále “žerú” nervy. A O TOM a o ďalších veciach, ktoré nám nedovolia spať, SA JE TREBA ROZPRÁVAŤ s blízkou “dušou”. Lebo keď myšlienku zo seba dám von, nie je už taká nebezpečná, nezožiera nám vnútro. Navyše, keď má tvar slova povedaného, zrazu už nie je až taká stupídne kruto zničujúca. Okrem toho si po vyventilovaní, vyslovení myšlienok, sami povieme – a v spolupráci s blízkym spolubesedníkom o to viac: VEĎ TO JE BLBOSŤ, že sa tým zaoberáš, ty starý …ár! Čo sa liekových “barličiek” na privolanie spánku týka, je z môjho pohľadu takmer neprekonateľný ZOPICLON. Pôsobí na prvú fázu spánkového rytmu, t.j. zaspávanie, vylúči sa cca do 4 hodín (močovým výdajom), v prípade potreby si počas jednej a tej istej noci, napr. po náhlom prebudení, možno dať aj ďalšiu tabletku a nevzniká naň (takmer) závislosť. Vyskúšajte, dáte mi za pravdu. Čo sa týka teplého mlieka, medu, materinej dúšky, medovky a iných byliniek, nepodceňoval by som ich, lebo majú svoje pozitíva. Ale – opakujem sa – ide o výsostne individuálne veci, lebo čo zaberá na moju nespavosť, tej vašej sa ani nedotkne a opačne. Takže tak, miláčikovia!

MUDr. Karol Džupa, CSc.

Pripravila Libuša Sabová

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články