Jej problém nevyriešil útek z domu, alebo väzenie ako záchrana?
Monika L. nemala doma práve na ružiach ustlaté. Matka si totiž vodila domov každú chvíľu iného priateľa a svojho pravého otca Monika ani nepoznala. Keď ju raz jeden podnapitý matkin hosť začal nevyberane obťažovať, už to jednoducho nevydržala. Zbalila si kufrík, napísala matke len stručný odkaz a odišla z domu. Kam, to nemala tušenie. Jedno je však jasné, že všade bude lepšie ako v byte, kde to páchlo dymom a skysnutým vínom a kde pri myšlienke, že niektorý z matkiných priateľov jej začne „venovať“ väčšiu pozornosť, nemohla od hrôzy zaspať.
Dve noci prespávala u kamarátky, ale to nebolo žiadne riešenie. Chcela si nájsť nejakú prácu s ubytovaním. Medzitým sa však v reštaurácii zoznámila s dvadsaťpäť ročným Romanom. O štyri roky mladšia Monika sa do celkom pekného Romana ihneď bláznivo zamilovala. Keď však zistila, že jej milý je závislý na drogách, mala ho až priveľmi rada, aby sa s ním kvôli tomu rozišla. A preto sa mu radšej prispôsobila.
Drogy nie sú lacná záležitosť a obaja samozrejme nutne potrebovali peniaze, stále viac peňazí. Pracovať sa im nechcelo, preto začali kradnúť. Úlohy si rozdelili klasickým spôsobom – Roman kradol a Monika mu robila stenu. A život šiel stále ďalej. Bývali v opustenom polozrúcanom dome na konci mesta, spali v handrách a dňom i nocou sa potácali medzi alkoholovým a drogovým opojením.
Monike sa nakoniec absurdne celkom uľavilo, keď ich pri jednej krádeži dopadla policajná hliadka. Ocitla sa tak na jedenásť mesiacov vo väzení a zrazu mala veľkú príležitosť veľa a v pokoji o sebe premýšľať. A tak sa tak trochu začala báť, čo bude ďalej, keď ju i Romana pustia. Možno, že ich tých jedenásť mesiacov dokáže vrátiť späť do normálneho života. Možno…
Ilustračná foto Pixabay
