Je skvelý, pozorný, prosto môj úžasný manžel
Asi pred týždňom sa ma Mirko spýtal, aký zelený kvet sa mi páči (vie, že rezaných kvetov mi je ľúto). Odpoveď bola jasná. Slonia noha. Kukol na mňa trošku začudovane, ale ďalej už otázky nekládol. A ani neodpovedal na moju otázku prečo sa pýta? . Zabudla som na to a život šiel…
Dnes, keďže vonku zima ako v psinci, na chvíľu som sa šupla ešte pod perinu (veď ranný nákup už zrealizovaný a na varenie ešte čas) a Mirko mi hovorí:
„Spíš?“
„Ležím.“
„Tak choď von!“
„Načo? Nejdem nikam, šak žimno. Alebo prišiel kuriér s donáškou „liekou?“
„Nie. Len choď von!“
Keby ste videli, ako neochotne som sa terigala po schodoch, ale šla. A nehundrala. Otvorím dvere a pred nimi si stojí „niečo“ zabalené v hnedom šušťavom papieri. Opatrne som prevzala (od nikoho) prekvapenie a vyniesla hore. Mirko sa usmieval. On vedel, ja nie. Zbavila tajomstvo od obaloviny a slonia noha!
Nič nie je jemu nemožné. Ako to zrealizoval, netuším. Kto priniesol, mlčí. Veľmi ma tento darček k druhému výročiu potešil. 
Je skvelý človek, citlivý, milý a nežný. Vždy ma niečím prekvapí (nielen slovne). Švitorila a šantila som ako veselý ftačok a bude ma to držať v opojení šťastia a lásky vždy, keď pozriem na ten úchvatný dar (a nielen vtedy, samozrejme).
Ďakujem môj romantický a milovaný a milujúci!
Alenka Medvecká
