Fotografia je z roku 1998. Takto vtedy vyzeral Dubaj, aj ja.
Veľa sme vtedy cestovali. Našim cestovateľským snom po roku 1989 boli okrem USA, kde sme boli dva roky predtým, Spojené arabské emiráty. Absolvovali sme zložitý let cez Prahu, Cyprus, do Dubaja, ale stálo to za to. Čakala nás rozprávka z tisíc a jednej noci na južnom brehu Perzského zálivu. 
Štát, ktorý počas života jednej generácie vykročil z hlinených chatrčí priamo do 21. storočia. Tento bleskurýchly hospodársky a kultúrny skok určuje svojráznosť obdivuhodnej krajiny.
Dnes je to už bežná dovolenková destinácia, ale my sme vtedy zažili naozaj veľa. Cestovala s nami aj moja priateľka, blondínka, ako ja. Môj manžel sa musel cítiť ako naozajstný macho. Všade mu to dávali najavo. Jeden chlap a dve pohľadné blondínky. Na každej križovatke, kde sme čakali na zelenú mu vodiči áut ukazovali zdvihnutý palec.
V každej reštaurácii, na pláži, či na ulici cítil na sebe závistlivé pohľady. Ale ja osobne si myslím, že blondínka v tom čase, aj keby mala sto rokov a sto kíl, by bola pre domácich atraktívna. Dnes je to už iné. V Spojených arabských emirátoch je celý svet a sú tam aj nádherné ženy.
Tajuplný svet orientu
Slnko, pláže, priezračné more. V lete teplota až 50 stupňov, ale v marci, počas našej piatej návštevy, bolo príjemných 28 stupňov a more malo 26 stupňov. Na jednej strane neuveriteľné výškové budovy plné mramoru, skla,, umelé ostrovy s tými najluxusnejšími hotelmi, nákupné centrá plné všetkých svetových značiek a na druhej strane trhy, ktoré po stáročia ponúkajú koreniny, dary mora. To všetko dnes ponúka Dubaj. Súčasťou jeho imidžu a úchvatným zážitkom je zlatý „suk“ (trh), kde sa v štyroch uliciach denne predá niekoľko ton zlata.
Predáva sa na váhu. Prekrásne ručne i sériovo vyrábané šperky tu nenechajú bez povšimnutia ani jedného návštevníka. Pri všetkých nákupoch sa samozrejme jedná. Cena býva bežne nadsadená o 30%. Ak tu niekto nakupuje bez jednania, obchodník je znechutený a dáva to patrične najavo.
Dubai – kozmopolitné mesto
Silné tradície pomaly ustupujú. Stále síce vidíte ženy zahalené v širokých čiernych „kanduru“. Pod ním sú však oblečené v najdrahších módnych značkách a nosia pikantnú bielizeň. V Koráne sa píše: Maj toľko manželiek, koľko dokážeš uspokojiť na rovnakej životnej úrovni. Všetky ženy však musia mať rovnaké bývanie, šperky a bohatstvo. Ich deti tiež. „Obyčajný“ Arab môže mať však len štyri manželky. Šejk koľko chce. Ženy sa stretávajú v ženských kluboch, kde majú muži vstup zakázaný, v ženských parkoch a od soboty do pondelka majú dni vyhradené na kúpanie s deťmi na plážach. Kúpu sa oblečené. Nemôžu sa nechať obdivovať pohľadmi iných mužov ako je to zvykom u nás. Jazdia v tých najdrahších autách, aké si len viete predstaviť. Mnohé sú naozaj krásavice.Dnes už však na ulici bežne stretnete blondínky, černošky, dievčatá z celej Ázie. Prichádza sem celý svet. Za lepšími pracovnými príležitosťami, lepším životom. Veľmi často počujete ruštinu. Rusi prichádzajú za oddychom, ale aj pracovať.
Sayora Nazarova z Dušanbe
Má 27 rokov, skončila ekonomickú univerzitu a už dva roky pracuje na recepcii v jednom z luxusných hotelov. Prácu si našla cez internet. Angličtina jej nerobí problém a tak opustila rodný Uzbekistan, rodičov a dvoch súrodencov. Doma by zarobila sotva 500 dolárov. V Dubai 3 000. Ale život je tu drahý a veru nemôže vyskakovať. Vydala sa za Jordánca a spolu sa im už ľahšie dýcha. Zatiaľ bývajú na ubytovni. Vlastný byt si nemôžu dovoliť. Pracovať luxusnom hoteli znamená byť stále usmiaty, nielen čítať hosťom myšlienky, ale hlavne im ich splniť obrazne povedané skôr, ako ich vyslovia. Striedala sa s dievčaťom z Rumunska, Nemecka, chlapcami z Gruzie, Filipín, Angoly, či Sudánu. Pracujú aj 10 hodín denne. Sayora by raz chcela byť riaditeľkou a neráta s tým, že by sa ešte vrátila domov do Uzbekistanu. Prudko sa rozvíjajúci turizmus tu ponúka veľa možností a šancí uplatniť sa a vybudovať si slušnú kariéru.
Hotely a kulinárske špeciality
Osobitou kapitolou sú reštaurácie a pohostinnosť vôbec. Navštívili sme viaceré. Nebolo v silách ochutnať všetko z ponúkaných dobrôt a špecialít servírovaných v miskách a mištičkách pokrývajúcich celé stoly. V Libanonskej reštaurácii ich bolo na stole tridsať. A v nich iba predjedlo. Celý stolovací obrad mal deväťdesiat chodov. Kulinárska rôznorodosť je viditeľná na každom kroku. Okrem vynikajúcej arabskej kuchyne sa vám priam ponúkajú špeciality Pakistanu, Indie, či iných ázijských krajín. Výborne si pochutíte na množstve čerstvej zeleniny, tradičných plackách čapáti s jahňacinou. Pre domorodcov platí prísna prohibícia. V hoteloch si však v bare možno kúpiť pivo, víno, či niečo ostrejšie, ale z ceny sa vám určite hlava zakrúti. Zo všetkých kuchýň sveta sa tu azda najviac udomácnila talianska. Domorodci si radi pochutnajú na pizzi, či cestovinách. Parmezán, mozarellu, či mortadelu dostanete v každom supermarkete. Ale pozor! Všetko je minimálne raz tak drahé ako u nás. V Spojených arabských emirátoch rátajú s tým, že všetci návštevníci sú takí bohatí, ako oni sami.
Zeleň uprostred púšte
Osobitnú zmienku si zaslúži všeobecná kampaň ozelenenia, ktorej venuje zvýšenú pozornosť sám šejk Zayed. Trávniky, stromy, kvety uprostred púšte. Zelené stromoradia, parky okrúhle námestia, vodotrysky, záhrady. Veľmi pracne a namáhavo ukradnuté púšti, lebo v slanom piesku nič nerastie a tak sa musí zďaleka dovážať ornica, vzrastlé rastliny i piesok. Akácie, eukalipty, palmy a hneď opäť nekonečná púšť. Celých 180 km veľmi kvalitnej diaľnice medzi Dubaiom a Abu Dabí vedie akoby v súvislej prekrásnej oáze, prekypujúcej bujnou a pestrofarebnou vegetáciou. Navyše v noci nádherne vysvietenou zo stožiarov na každých 20 m. Vláda sa stará aj o zveľadenie pozemkov okolo palácov, víl aj tých, ktoré bezplatne venovala svojim obyvateľom.
Bohatstvo a blahobyt
Čomu vlastne vďačia Emiráty za taký prenikavý rozmach? Poviete si, že rope, plynu a Alahovi. Hoci v sedemdesiatych rokoch to tak bolo, dnes je na prvom mieste ziskov obchod. Od čias vzniku Emirátov vzrástla ekonomika viac ako 20 násobne. Voľná zóna obchodu v Dubai je domovom asi tisíc spoločností. Tovar sa môže nakupovať priamo vo veľkoskladoch. Ceny sú nízke. Obchod navyše uľahčuje bezcolná zóna. Vysoké príjmy spôsobili, že z pôvodných 80 000 obyvateľov, lovcov perál, kočovníkov a rybárov spred štyridsiatich rokov sa stali razom boháči. Emiráty majú jeden z najvyšších priemerných príjmov na obyvateľa na svete. Na rozdiel od cudzincov, ktorí nikdy nezískajú v SAE občianstvo, nemajú tak rozsiahle sociálne výhody, nemôžu študovať, majú domorodci celkom výsadné postavenie aj keď sú v 30 – percentnej menšine.
Text L.Sabová
Foto V.Sabo
