Moje meno je Ľubica Hajdušková, pochádzam z Hlohovca, ale už 46 rokov bývam v Pezinku. Som dôchodkyňa, ktorá rada tvorí rôzne ručné práce. Moja drahá mamička ma naučila šiť, vyšívať, háčkovať aj štrikovať, za čo som jej veľmi vďačná. Po tatíčkovi som zdedila výtvarné vlohy. Celý život som tvorila rôzne veci, pri ktorých som tieto danosti zúročila. V posledných rokoch ma uchvátili ručne vyrobení anjeli, veľmi rada si pri nich oddýchnem, je to môj relax a moja radosť. Šijem ich iba s pozitívnym pocitom a radosťou, aby boli týmito mojimi pocitmi anjeli nabití a ochraňovali svojich majiteľov ako ozajstní anjeli…
Asi polovicu z nich som porozdávala priateľkám, rodine, známym a niečo som popredala, lebo náklady na nové bavlnené látky, duté rúno na plnenie, koralky, stužky, čipky a novú vlnu na vlasy sú pre dôchodcu dosť vysoké, tak aby som mala aspoň na materiál.
Ešte aj vyšívam, ale to som nikdy veľmi nefotila, tak mám iba pár fotiek. Donedávna som robila aj marcipánové torty. Teraz už robím iba tzv. nahé torty, lebo na miesenie a farbenie marcipánu už nemám silu. Potrieť krémom a ozdobiť ovocím alebo niečim iným, ešte zvládnem…Mám totiž už asi 35 rokov artridídu.
Je toho oveľa viac. Ešte som nespomenula drevené intarzie, ktoré som kedysi vyrezávala z rôznofarebnej dyhy. A tiež som celý život, ako mnohé ženy kedysi, šila komplet všetko pre moje tri deti, manžela aj mňa. A obštrikovala som celú rodinu.
Bola som úradníčka. 30 rokov som pracovala vo Vinárskych závodoch v Pezinku. Začínala som ako skladníčka, potom som robila referentku na doprave, neskôr sekretárku výrobného námestníka a nejaký čas som zastupovala aj sekretárku riaditeľa, ale napokon som robila viac ako 20 rokov fakturantku. Veľmi som totiž chcela vedieť robiť s počítačom, čo sa mi nakoniec aj podarilo. V práci som robila aj kronikárku, písala som a kreslila, kde bolo treba. Najpyšnejšia som na ručné písanie názvov vína na fľaše, ktoré dostávali významné návštevy, napríklad belgická kráľovná Margaréta II., ktorá navštívila vinárov v Pezinku. Rada spomínam na časy strávené vo vinárskom závode, boli sme nielen kolegovia, ale aj priatelia a zásluhu na tom mali napríklad aj zájazdy, ktoré sme spolu absolvovali, či už s deťmi, alebo na rôznych exkurziách po celom Československu.
Ešte by som rada dodala, že som šťastná a hrdá babička piatich vnúčat, ktoré veľmi ľúbim. Najmladšia Lillianka sa narodila v Londýne a práve dnes 7.marca má 1.narodeniny.
Text a foto Ľubica Hajdušková
Vaše komentáre
