Cesta okolo sveta za jedlom, históriou a zmyslom domova. Národné jedlá
„S nástupom a dominanciou globalizácie sa národy a nacionalizmus javia zastaralejšie a zároveň dôležitejšie a relevantnejšie ako kedykoľvek predtým. A jedlo je azda tá najlepšia prizma, cez ktorú to vidno,“ píše v úvode Anya von Bremzen, od ktorej už v slovenčine vyšla úspešná kniha Umenia sovietskej kuchyne.
Aj táto nová Národné jedlá je brilantným skúmaním jedla a národnej identity po celom svete.
Vydáva sa pátrať po pravde, ktorá sa skrýva za večným klišé „sme to, čo jeme“, a to do veľkých gastronomických centier Paríža, Neapola, Tokia, Sevilly, Oaxacy a Istanbulu – so záverečnou zastávkou pri ukrajinskom boršči.
V Paríži zisťuje prekvapujúci nezáujem o tradičné francúzske pot-au-feu, pričom francúzski gurmáni uprednostňujú novšie, trendovejšie medzinárodné kuchyne. Napríklad v bistre s názvom Mekong majú úžasné kuracie banh na karí, ktoré s láskou pripravila istá Vietnamka. „S povzdychom povedala, že Saigon je tres belle, mais Paris? Eh bien, un peu triste…“ Čiže Saigon je veľmi pekný, ale Paríž tak trošku smutný…
V Neapole skúma skromné a nesprávne chápané začiatky pizze.
V Tokiu ju prekvapí uprednostňovanie ramenu pred tradičným gohanom a konbinizácia spoločnosti.
V Seville odhaľuje náboženské dôsledky jamónu a vznik tapas.
V Oaxace rozpletá komplikované prelínanie domorodého a európskeho a opätovné presadenie kukurice.
A nakoniec ju čaká komplikované dedičstvo multikulturalizmu v Istanbule.
Anya sa zaoberá týmito ikonickými jedlami svojím zvedavým pohľadom a nezameniteľným vtipom, keď sa rozpráva s kuchármi, remeselníkmi, vedcami, politickými aktivistami a úplne cudzími ľuďmi, pričom sa snaží pochopiť, čo predstavuje „národnú“ kultúru jedla.
V knihe Národné jedlá odhaľuje a prehodnocuje fascinujúcu úlohu, ktorú jedlo zohráva pri vytváraní kultúrneho dedičstva – s tým, ako sa mení politická a sociálna identita národa, mení sa aj jeho chuť. Ako napísali vo Financial Times, „oslnivo inteligentné skúmanie toho, ako sa jedlá stávajú národnými symbolmi. Je to poučné a zároveň zábavné čítanie. Na konci tejto pozoruhodnej knihy pochopíte, že otázka národných jedál sa vždy dotýka hlbších problémov.“
Text a foto Milan Buno
