Cesta okolo sveta za 18 dní
Tento môj sebavedomý postoj je výrazom odhodlania preletieť 7 divov sveta za 18 dní. Podarilo sa. Dnes v noci (27. novembra 2019) sme pristáli na bratislavskom letisku.
Naša prvá zastávka bola v legendárnom starovekom meste na juhu Jordánska v Petre, ktorá je známa rozprávkovými ruinami.
Po Petre sme pokračovali do Indie. Smutná som bola, že takmer všade bolo cítiť obrovskú chudobu a biedu. Kam miznú zisky z úžasnej histórie za 4 tisíc rokov a turistiky?
Taj Mahal. Na obrázkoch vidieť ten obrovský kontrast biedy a lesku. Osobne tento div sveta už netúžim navštíviť. Kým sa dostanete do cieľa, prechádzate jedným z najsmutnejších ukážok nedôstojného života v 21. storočí.
Po Indii sme vybehli na Čínsky múr. Studený vietor nám znepríjemňoval celý výstup. Čína nám nepovolila pristátie. S naším lietadlom sme pristáli v Soule v Kórei. V prvom okamihu po tejto informácii nám stuhla krv v žilách. Kórea bolo dobrodružstvo navyše. Pohľad na nočnú Kóreu z veže Namsan, aby ste uverili, že sme tam boli.
Nakoniec sme leteli kórejskou linkou do Číny, aby sme si splnili každý plánovaný div. Kráľovská večera v Číne nám vymazala počiatočné napatie. Hotel nám otvoril luxusný nočný bar s bazénom. Naša harmonická partia ani v bare nesklamala. Príjemný krátky pobyt v Číne sme ukončili ráno lietadlom smer naspať Kórea.
Veža Namsan v Korei. Pozrite v strede dole Bratislava. Síce najnižšia, ale srdcia sa nám potešili.
Opustili sme Čínu. Posledné chladné počasie nás čakalo v Petropavlovsku na Kamčatke. Okrem lietadla sa tam nedostanete autom ani vlakom. Užili sme si vynikajúce jedlá a náhlu zimu. Žije tu cca 180 tis. obyvateľov. Stretli sme krásne ženy, upravené, moderné, milé. Žijú tu, odtrhnuté od ruchu sveta. Nestihla som pochopiť, či navždy, lebo sme po 4 hodinách opustili tento vzdialený svet. Bola to len pauza, doplnili sme palivo do lietadla a pokračovali sme do teplého Mexika.
Ale toto vám ešte musím ukázať. Na Kamčatke sme si pochutili na najväčších kraboch na svete.
San Felipe Nuevo. Poloostrov Yucatan. 4. Div sveta – Chichen Itza. Archeologické nálezisko z predkolumbovského obdobia postavené mayskou civilizáciou. Vďaka, že sme prekročili rovník. Sme v Mexiku. Oddýchli sme si v teplom Cancúne.
Takto sme Lackovi gratulovali s tekilou. Práve 17. novembra mal narodeniny.
Pokračujeme preletom ponad Andy. Pristávame v meste Cusco v nadmorskej výške 3 400 metrov. Peru. Hotel je ako sen. Na porovnanie, Gerlach je 2 655 n m. Ani vynikajúce víno nám v tejto výške nechutilo. A ráno sme vyrazili busom, vláčikom a napokon peši na Machu Picchu. Čaká nás 5. div sveta.
Peru má v sebe neopakovateľné čaro. Príroda, ľudia,vysoké Andy, kuchyňa. Opäť mi bolo ľúto, že aj táto prekrásna krajina skrýva v sebe veľké sociálne rozdiely. Chudobných ľudí žijúcich v chatrčiach je stále priveľa. Túto krajinu chcem dôkladnejšie poznať. Má zaujímavú históriu . Bola to ríša Inkov, pokiaľ sa nezjavili Španieli. Ďalej nebudem zaťažovať históriou.
V Rio de Janeiro 6. div sveta. Socha Krista. Postavená v v roku 1931. Vysoká 30 m a podstavec je 8 m. Je postavená na pahorku Corcovado 700 m n m . Na pláž Copacabana sme mali niekoľko metrov z hotela.
Záver našej cesty v Ríme. 7. div sveta. Milovaná Európa, tu je najlepšie a najkrajšie.
Text a foto Mária Vaškovičová
