Ale je nám, dôchodcom dobre! Už nič nemusíme, len môžeme!
Tak som si uvedomila, že byť dôchodcom, i keď to tak blbo znie, je vlastne super. Ráno vstanem, či je sviatok, alebo piatok o šiestej (ale nemusím) a ešte v pyžame sa idem pozrieť na počítač, čo je nové. Mám pred sebou celý deň! Ale určite nie len taký, čo život prinesie. Noc samozrejme, ako je už v našom veku prirodzené, celú neprespím. Keď sa teda v noci zobudím, robím si plán na nasledujúci deň. Najdôležitejší je plán, čo budem variť, či mám všetko, čo k tomu potrebujem. Musí to byť totiž niečo také, na čo mám doma všetky suroviny. Nakupovať chodíme len raz za týždeň. Je to vždy veľký nákup, takže aj ten si vyžaduje logistiku. Ale vrátim sa k tomu ránu. Keď už viem z internetových novín všetko, umyjem sa a idem von so psíkmi. Všetko má svoj poriadok a časy prísne dodržujem (ale nemusím). Teda so psíkmi idem von o 7,00 hod. Nič nemusím, ale svoj režim prísne dodržiavam !!! Tak to mám v sebe zakódované. V každodennom programe nesmie chýbať šport, aspoň 2 hodiny aktívneho pohybu hlavne vonku, na čerstvom vzduchu. Mám svoje obľúbené činnosti a povinnosti. Obľúbená činnosť je varenie, šport, sledovanie politickej situácie, povinnosť je upratovať a práca v záhradke. To vždy odkladám na poslednú chvíľu, ale nakoniec to urobím. Prečo toto všetko píšem? Po troch mesiacoch bola doma dcéra. Žije v zahraničí. Hoci má slobodné povolanie, teraz má prácu viazanú na prísne pravidlá. Neviem, či by som to dokázala. Nemajú to dnešní mladí jednoduché a tak sa vlastne tešme, že už nič nemusíme, len môžeme!
Text a foto Libuša Sabová
