Vo svojich 67 rokoch chcem žiť taký život, aký mi vyhovuje, hovorí Sarita Poliaková
Zdravím vás Superbabky! Chcem sa podeliť so skúsenosťou, na ktorú som sa dlho chystala. Bol to sen, nebol to sen? Skôr cítim, že to bol taký môj vnútorný ťah ubezpečiť sa, že napriek tomu, že veľkú časť svojho života som bola ustráchanou sivou myškou, teraz je to iné.
O čo ide? V druhej polovici života som hovorievala – keď budem mať osemdesiat, budem modelkou. Teraz, v poslednej tretine mi priateľ povedal – naozaj chceš čakať do osemdesiatky? Prečo to neurobíš teraz? On vždy do mňa tak jemnučko pichne a mne potom dochádzajú súvislosti:
Naozaj? Prečo mám čakať do osemdesiatky? A čo keď odídem na druhý breh skôr, ako budem mať osemdesiatku? Túžba vo mne ostane a moja duša sa bude potom potrebovať rýchlo vrátiť do nejakého ďalšieho života (ktovie akého, keď ma bude hnať modelkovská túžba?), aby som si sen byť modelkou splnila. Prišlo rozhodnutie – požiadala som profesionálnu fotografku, aby sme si vyšli do zlatej jesene a niečo spolu nafotili.
Pocity nádherné. Pohybovala som sa v šuchotajúcom lístí, fotografka Lucia Kindernay cvakala a ja som si pripadala nie ako modelka, ale ako kráľovná. Na chvíľolinku prišla myšlienka – bože, čo to robíš na staré kolená, ale hneď som ju rozpustila v radosti z toho, že som sa odhodlala čosi také urobiť.
Jeseň je v prírode skutočne zlatá a hneď mi docvakla ďalšia súvislosť. Vonku je zlatá jeseň, ale i ja žijem svoju zlatú jeseň. Vo svojich šesťdesiatich siedmych rokoch žijem taký život, ktorý mi vyhovuje. Venujem sa svojim záľubám: etikoterapii, astrológii, joge, stretávam sa s množstvom úžasných ľudí a teraz som si vyskúšala aj modelkovanie. Pre istotu skôr ako v osemdesiatke, aby som mohla, keď príde môj čas, spokojne odísť.
S láskou Sarita Poliaková
