Vidíme sa čo nevidieť
Včera bol pre mňa veľmi nostalgický. Po 45 rokoch som bola vo vysokoškolskom klube, vo Večku, ako to zľudovelo.
Pamätám si, keď som ako prváčka prišla do tohto legendárneho klubu s čerstvým indexom a hrdo som ho ukazovala chalanom pri vchode. Bez indexu sa do tohto klubu nedalo dostať, pravda len ak ste nemali známosti. Plno mladých ľudí, mnohí už ostrieľaní návštevníci klubu pokukovali po mladých, nových tvárach. A ja s rešpektom, nesmelo som sledovala program.
Včera tam určite boli mnohí z tých ostrieľaných a ja som sa opäť s rešpektom ocitla medzi významnými ľuďmi slovenského hudobného sveta.
Boris Filan, Kamil Peteraj, Milan Lasica a hlavný hrdina večera Janko Lehocký. Veď o ňom to bolo včera. Skúsená novinárka a autorka mnohých životopisných kníh Marika Eisler Studeničová nemala ľahkú prácu. Janko Lehocký má svoj vlastný slovník, veď ho poznáte a všetko musela „prekladať“ do spisovateľského jazyka. Napríklad: „S Jankom bola zábava, jazdili sme dlhé trasy spolu v aute. On je veľmi dobrý zabávač, ale treba mu rozumieť. Raz mi zatelefonoval, aby som preňho napísal text. „O čom by ten text mal byť? spýtal som sa ho. „Niečo z pozície prítomnostnej regulácie.” Hneď som vedel o čo ide,“ hovorí Milan Lasica. Ale dielko sa Marike podarilo.
Knižku s názvom Vidíme sa čo nevidieť uviedol do života Milan Lasica a Monika Hilmerová.
Posypali ju drevenými íverčokmi, ako povedal Janko.
Potom sme si vychutnali niekoľko jeho pesničiek, vo foye podebatovali.
Okoštovali niečo z bohatých stolov a zaželali sme autorke knihy Marike Eisler Studeničovej úspešnú cestu knižky k čitateľovi.
Text a foto Libuša Sabová
