V sobotu bolo veľké pranie. Spomienka na detstvo.
Normálne sme mali pračku na dlhej chodbe nášho bytu. Bola na nej háčkovaná dečka a možno aj váza s umelými kvetmi. To si už dobre nepamätám. Každú druhú sobotu v mesiaci bolo u nás veľké pranie. V kuchyni na sporáku bolo zakúrené už skoro ráno a vo veľkých hrncoch sa tam zohrievala voda. Otec s mamou preniesli ťažkú pračku do kúpeľne. Mama rozdelila bielizeň podľa farieb. Do horúcej vody zo sporáka pridala prací prášok ROMO a najskôr tam išla biela farba. Mama zapla motor práčky a tá s veľkým hrmotom otáčala bielizeň dookola. Čas sme stopovali na hodinách v kuchyni. Medzitým sme do vane napustili studenu vodu. Vypratá bielizeň sa premiestnila do vane na plákanie. Najťažšia robota bola s posteľnou bielizňou. To musel prísť na pomoc aj otec. Voda sa niekoľkokrát vymenila, aby bola úplne číra a nakoniec sa bielizeň ešte aj škrobila. Potom putovala opäť do práčky, tentoraz do jej druhej časti – žmýkačky. Voda odtekala hadicou opäť do vane. Vyžmýkanú bielizeň sme vyniesli von a zavesili na naťahané šnúry za činžiakom. Povešali pomocou drevených štipcov. Potom nasledovala bielizeň jemne farebná a nakoniec tmavá. Opäť celý proces prania a bol sobotný večer. Veru, aj takéto sme mali soboty, lebo my deti, sme museli pomáhať! Keď sme už mali automatickú práčku, to bola radosť prať!
Text Libuša Sabová
Foto Pixabay
