Treba šetriť v zrelom veku, alebo nie?
Sme rôzni. Niekto si rád dopraje, nešetrí na sebe, inému stačí k životu minimum. Pani Eva patrí k tým prvým. Kým pracovala, všetka peniaze veľmi skoro minula. V jej šatníku nesmel chýbať žiadny módny výstrelok a najviac si potrpela na topánky. Dokonca si kvôli nim dala urobiť vstavanú skriňu, v ktorej mala len a len topánky. Na toaletnom stolíku boli azda všetky značky parfumov, ktoré bolo dostať. Nerada varila, stravovala sa najmä v reštauráciách. Prišiel dôchodkový vek a zrazu si uvedomila, že ten jej sotva postačí na zaplatenie bytu. Manžela nemala a dcéra mala dosť vlastných starostí, ako vyžiť z jedného platu.
Marta, to je zase opačný prípad. Celý život chodila oblečená v jednej sukni, v jednom svetri. Počas aktívneho života si aj niečo ušetrila, ale všetky peniaze dala deťom. Brali to ako samozrejmosť a Marte jej obetavosť nikdy nevrátili.
Čo je teda správne. Asi zlatá stredná cesta. Pamätáme si, ako naši rodičia hovorievali: „Treba myslieť na zadné kolieska!“ Áno, treba si užívať život, ale mať popritom aj určitú rezervu na horšie časy. Tak by to podľa zdravého sedliackeho rozumu malo byť, že?
Ilustračná foto Depositphotos.com