To viete, ja už nemám muža, zomrel mi. Nemá mi kto pomôcť navariť, nakrájať a tak… aj jeho dôchodok mi chýba, z jedného, veď viete, ako to je.“
A vy ešte máte muža? Viete kde si môžete kúpiť kašmírové sako za 16 eur? Také, ktoré vám dobre padne na prsiach, i na bruchu a netreba na ňom skrátiť rukávy, ani si ich pri chôdzi pridŕžať v pästiach? Vo Vintage, teda v second hande. A keď sa postavíte do radu pred otvorením obchodu v deň „novej kolekcie“ (nemajú radi keď poviete nový tovar, opravia vás) objavíte aj iné poklady. Mám aj baloňák Burberry za 21 eur. A nie je to fejk. Čakajúc v tomto rade som sa niekoľkokrát stretla s napohľad elegantnou ženou v mojom veku, dôchodkyňou. Účes od kaderníčky, obočie upravené, líčka poprášené naružovo a kabelka od Prady. Tušila som odkiaľ ju má. Ľavú ruku však schovávala vo vrecku. „Spadla som v kuchyni, zlomila som si ju na dvoch miestach, a to ani nemám koberček. Operovať chceli, ale nemohli, to viete, vek, srdce… bolí, strašne bolí, stále som na práškoch.“ Rozhovorila sa, keď si všimla môj zvedavý pohľad. Pravou rukou si ju vybrala z vrecka, tvár zvraštená bolesťou a ukázala mi ju. Bola modrá, až čierna, opuchnutá, nechty dlhé a špinavé. Prstami nemôže ani pohnúť. Zrazu sa jej tvár rozžiari a povie. „Ale schudla som! Celý život bojujem s nadváhou a teraz? Teraz som schudla. To viete, ja už nemám muža, zomrel mi. Nemá mi kto pomôcť navariť, nakrájať a tak… aj jeho dôchodok mi chýba, z jedného, veď viete, ako to je.“ Musím sa zasmiať. Takto vyzerá pozitívne myslenie. „A vy ešte máte muža?“ Opýta sa ma, lenže už otvárajú obchod a rad sa hrnie dnu. „Izvinite babuška“ povie mi jeden z ukrajinských chalanov, ktorí idú po teniskách a džínsoch, keď mi stúpi na nohu. Lenže ja nemôžem prestať myslieť na otázku tej ženy. Žijem v štádiu života – a vy ešte máte muža? Prvé bolo – a frajera už máš? Potom vyčerpávajúce kotrmelce – mám – nemám, až po konečné – už nemám. Otázka je, či mi chýba? On, jeho dôchodok, jeho pomoc… Z myšlienok ma vytrhne žena s ľavou rukou vo vrecku. „Našla som blúzku, béžovú, teraz sa nosí béžová, mám béžové nohavice, to bude super, monochromatické je teraz veľmi in a pôjdem na kávičku do Fontány, poďte, pozývam vás. Je krásne, po tom upršanom týždni je konečne pekne, poďme.“ Celá žiari a ja s ňou idem. Som štíhla, mám pekný dôchodok, som zdravá, no potrebujem jej … pozitívne myslenie.
Text a foto Štafánia Opremčáková
