Terorizoval ma exmilenec – skutočný príbeh
Pre Martu to bola len krátka aféra. No ten muž nechcel zmiznúť z jej života. Prenasledoval ju, štval. Medzi tisíckami ľudí na sídlisku sa cítila úplne osamelá a bezmocná. Najmä potom, ako ju pripútal k radiátoru a vyhrážal sa jej smrťou.
„Nikdy by som neverila, že ma raz niekto tak vykoľají. Mojim sebavedomím nemohlo len tak hocičo otriasť a bola som neoblomná optimistka,“ hovorí dlhonohá architektka Marta a z jej hlasu stále cítiť trpkosť. „ No potom do môjho života vstúpil tento muž, usadil sa v ňom a ja som mu v tom nevedela zabrániť.
Spoznali sme sa v bare. Celkom sa mi páčil, strávili sme spolu niekoľko víkendov, než mi došlo, že nie je môj typ.
Nemienim už v živote vysloviť jeho meno, tak ním pohŕdam. Nazývam ho len psychopatom. Čosi sa vo mne zlomilo, zničil moju bezstarostnosť, dôverčivosť. Nenávidím ho zato. A za všetko ostatné, čo mi urobil.
Keď ma spoznáš, budeš ma ľúbiť!
Začalo sa to nevinne. Deň po našom rozchode mi zanechal na odkazovači tri odkazy. Chcel ma opäť vidieť. Riadne tvrdohlavý, pomyslela som si, ale nereagovala som. V nasledujúcich mesiacoch stupňoval svoju nástojčivosť. Boli dni, keď som mala mobil plný jeho prehovárania. Popritom som nachádzala v schránke niekoľkostranové listy, každá druhá mailová správa bola od neho. Vyznania lásky sa striedali s útokmi. Daj mi ešte jednu šancu! Keď ma spoznáš, budeš ma ľúbiť. No zároveň mi hrozil: Nenechám ťa odísť! Patríme k sebe.
Spočiatku ma len obťažoval, no potom sa ma zmocnila skľúčenosť. S pocitom bezmocnosti rástla moja zlosť. Čo mu dáva právo takto sa mi vnucovať do života?“
V strachu zo psychopata
„No to bol len začiatok. Keď som sa ráno ponáhľala do práce, zistila som, že niekto vypustil vzduch z pneumatík. Aj to som brala ešte relatívne s nadhľadom. Potom som však objavila hlboký škrabanec na dverách svojho auta. Predstava, že je podchvíľou niekde nablízku, ma desila. Čo ak si ma raz vyčíha? Čo ak sa jeho agresivita neobmedzí len na veci? V jedno nedeľné popoludnie ma vyľakal veľký treskot. Ťažký kameň dopadol v kuchyni na podlahu. Chcela som sa pozrieť z okna a porezala som si nohy na úlomkoch skla. Uvidela som ho, ako sa ukrýva za strom a potom mizne. Strach sa vo mne pevne zakorenil. V noci som takmer nemohla spať, spotená som sa budila. Nevedela som sa sústrediť na prácu.
Konečne som sa odhodlala a podala na toho psychopata trestné oznámenie na polícií a môj advokát podal na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia. Mal k dispozícií listy a nahrávky z mobilu, čiže dostatok dôkazov, že môj strach je odôvodnený a tento muž ma vo svojom ošiali lásky obťažuje. Výsledkom bolo rozhodnutie súdu na jednom hárku papiera, ktorý mi mal poskytnúť pocit bezpečnosti tým, že tomuto násilníkovi zakázal vstup do domu.“
Páchateľ neznámy
„O niekoľko mesiacov neskôr som večer našla svoj byt spustošený. Všetko prekutal. Na ten pohľad nikdy nezabudnem. Ani na ten hrozný pocit bezmocného hnevu nad tým, že si jeden človek uzurpuje právo, aby zašiel tak ďaleko. Jednoducho len tak, lebo sa mu zachce. A nejestvovalo nič, čo by som bola mohla proti tomu urobiť. Páchateľ neznámy, znel komentár polície.
Koniec – koncov, nevedela som dokázať, že to urobil on. A on? Predložil perfektné alibi. Polícia bola bezmocná. Ochranku dostanete až vtedy, keď sa skutočne niečo stane, vysvetľovali mi úradníci. Prepadla som zúfalstvu. Istý čas bol pokoj. No ja som ho nenašla. Pri každom zazvonení telefónu sa mi roztĺklo srdce.
Raz večer., keď som otvárala dvere do bytu, zrazu bol za mnou. Schmatol ma zakryl ústa a vtlačil do bytu. Priviazal ma k radiátoru, vyhrážal sa mi zabitím a ja som sa iba prizerala, ako všetko ničí. Poprosila som ho, že potrebujem ísť na záchod a podarilo sa mi ujsť von z bytu. Bola som bosá, kričala o pomoc a až vonku mi pomohol jeden okoloidúci. Po ponižujúcom trestnom konaní odsúdil súd násilníka na trest odňatia slobody na dva roky. Môj život sa úplne zmenil. Presťahovala som sa do iného mesta. Obliekala som si texasky a hrubý sveter, chodila som nenamaľovaná.
Často sa v noci budím, lebo sa mi sníva, že stojí pri mojej posteli. A ešte stále sa mi zdá, že som ho zazrela na konci ulice.
