Smrť matky bolí aj po dvadsiatich rokoch
V to osudne ráno, 8.12.2003 sa mama ešte vrátila spred domu priniesť mi figy, ktoré zabudla v taške. Bol mrazivý pondelok. Išla vtedy na filmovačku do Sniny za svojimi „Božími deťmi,“ Rómami. Pripravovala cyklus Devloreskere chave. ,,V piatok sa vrátim!“ zakričala ešte a bežala k starému rozhlasu. Nastúpila do malého autobusu spolu so staručkým vodičom a kameramanom a vybrali sa na dlhu cestu na Východné Slovensko. Medzi Švábovcami a Horkou dostali hodiny a oproti idúce auto do nich vrazilo. Mame, tanečníčke z Lúčnice amputovalo končatinu a po 4 hodinách skonala v popradskej nemocnici na následky zranení. Ostatní dvaja prežili.
Toto nešťastie sa stalo pred sedemnástimi rokmi a autorka obľúbeného televízneho Ma-tel-ka Veronika Bednárová by už mala 84 rokov. Práve tento televízny cyklus si získal srdcia mnohých detí a má čestné miesto v dejinách slovenskej televíznej tvorby. Mnohí si pamätajú tento encyklopedický cyklus pre najmenších, v ktorom sa prostredníctvom malej postavičky láskavo prihovárala deťom a učila ich vnímať krásy okolo seba.
Mama mala nesmierne veľa energie, rozpráva ďalej jej syn Martin Petráš. Denne cvičila, aby si udržala váhu 55 kg. Vstávala v noci o druhej, písala scenáre, aby si privyrobila, lebo otec, inak lekár, sa o nás príliš nezaujímal. Mala veľmi veľa priateľov. Rád si spomínam, ako sa k nám chodili opaľovať Zorka Kolinská a Babula Krajíčková (žena Ivana Krajíčka) a mnoho ďalších hercov a herečiek, režisérov… A ešte taká pikoška: Raz počas nakrúcania o Rómoch jej vyveštili, že sa utopí, ale zomrela rovnako ak jej mama, i babka, pri autohavárii.
Text a foto Martin Petráš