Slnko nemusí svietiť len na oblohe. Slnko má žiariť aj v duši. A radosť nemusí mať hmatateľný dôvod.
Ráno s ústami od malín či černíc má svoje neopakovateľné čaro v každom veku.
V čase, keď som, povedzme, mala „menej skúseností“, som bola (takmer) presvedčená, že naozaj krásna môže byť len mladosť. Bezstarostný čas slobody a neviazanosti…
Hmm, ako hlboko som sa mýlila.
Všetko má svoj čas a všetok čas má svoje krásy.
Dnes už vidím krásu aj v užitočnosti. V ľuďoch hľadám iné, ako len fyzickú či duševnú dokonalosť. Pretože viem, že v nedokonalostiach je naša sila. V tom, že užívame plnosť sveta aj vďaka a aj napriek nim. Že medzi čiernou a bielou je ešte celá paleta farieb.
Keď sa mi objavili prvé vrásky, všimla som si ich. Nikdy mi nedávali zvláštny dôvod sa nimi zaoberať, ale všimla som si ich. Dnes ich už nepočítam. Že by sa už spočítať nedali?!
Nie nie. Ale aj áno áno. Je ich ako hviezd na oblohe. Drobných (i hlbších) cestičiek v mojej tvári, po ktorých som prešla svoje doterajšie roky. Je v nich smiech i smútok, radosť i obavy, túžby a sny…raz naplnené a inokedy nie.
Ale veď, nie je práve toto život?
Dnes ráno som sa v záhrade „napchávala“ černicami. Chutili ako za mlada. Lebo skvelé veci sú skvelé vždy.
A potešila som sa nielen z krásy, ale aj z užitočnosti tohto zeleného miesta, ktoré je súčasťou nášho domova.
Slnečného domova.
Inak, takýmto spokojným a pokojným je a môže byť každé ráno a každučký deň. Pretože slnko nemusí svietiť len na oblohe. Slnko má žiariť aj v duši. A radosť nemusí mať hmatateľný dôvod.
A ak to tak je, potom sú ústa od černíc stále rovnako sladké. Stále rovnako očarujúce.
Milí moji, majte stále sladké dni. Vy sami ste ich tvorcami.
Krásne leto vám všetkým!
Text a foto Eleonóra Porubcová
