Prečo je to tak, že niektoré ženy sa po päťdesiatke uzavrú do seba, iné naopak, práve začínajú žiť. Od čoho to závisí?
Všeobecne sa hovorí, že ženy po dosiahnutí určitého veku majú problémy samé so sebou. Povedzme, že nie sú spokojné so svojim vzhľadom, ale ani psychikou. Mnohé už ani nežijú, len prežívajú. Je to naozaj tak, alebo im len ublížil život? Prečo je to tak, že niektoré ženy sa uzavreli do seba, iné naopak, práve začínajú žiť. Od čoho to závisí?
V jednej kategórií ľudí sa po určitom veku objavuje pocit zbytočnosti. To, čo predtým bolo zmyslom života zrazu už nie je potrebné. Deti sú veľké a už nás nepotrebujú. V lepšom prípade zavolajú raz denne, alebo cez víkend prídu na návštevu. Manžel (ak je), má už dlho svoje záľuby. Nemajú spolu žiadne styčné body. Žijú ako susedia. Každý chodí do práce a žije si svoj život.
Nad svojim vzhľadom už dávno zlomili palicu, radšej sa ani nepozrú do zrkadla. Veď čo by tam uvideli? Ako sa z pekného mladého dievčaťa stala postaršia teta. Večery sú ako cez kopirák. Upratovanie, varenie. Jedinou radosťou je príchod vnúčat.
Ďalšia kategória žien sa stará o svoj telesný i duševný rast. Chodia do prírody, zdolávajú horské masívy. Netrápi ich prach na poličkách. Hovoria, že staroba prišla k ním len na návštevu, ale nenašla ich doma. Úprimne veria, že každý vek má svoje čaro, kedy sa oplatí žiť. Doma síce nemajú stále navarené, ale už nemusia riešiť také problémy, ako mladé ženy, rátať každú korunu, odkladať si na byt, či na výchovu detí. V skutočnosti majú peniaze už len pre seba. Samozrejme celulitída, väčší zadok, či vrásky sa dajú ľahko zamaskovať vhodným oblečením, či mejkapom. To nie je dôvod na skľúčenosť. Hlavná vec, že z očí vyžaruje spokojnosť.
Moja mama je žiaľ prvý tip a tak veľmi by som chcela, aby bola ešte aktívna a veselá. Je to možné, alebo je to každého dobrá voľba?
Foto Depositphotos.com
