Potvrdil som si, aké to majú starí ľudia v dnešnej dobe ťažké!
Vždy, keď moja takmer 84-ročná mama nasadla do auta, poprosil som ju, aby sa zapla. No nikdy jej to nešlo, nevedela trafiť plechový jazýček do červenej „čítačky kariet“. Chcel som ju to naučiť, prístup ako pri deťoch – „reku keď ju to naučím, ušetrím si kopec energie, len treba vydržať“. No nezlepšovalo sa to ani časom a to som vydržal roky. Vždy som jej radil: „Mamička, najprv sa pozri, kam to máš zasunúť. A keď ti to nejde, len to otoč o 180 stupňov. Buď to ide tak, alebo onak, ale nakoniec to tam zapadne.“
V nedeľu sadla do auta a ja som vyslovil moje ohrané: „Mamička, poprosím ťa zapnúť sa.“ A zrazu prišiel „aha moment“: „Jej to nikdy nejde, veď ju zapni ty, Paľko!“. Povedal som jej:
– Mamička, iba mi to podaj. Odteraz ťa budem navždy zapínať ja. Prijímam fakt, že ti to nejde, a že sa to už nikdy nenaučíš a ja ťa rád obslúžim.
– A spravíš aj dobrý skutok, – odvetila usmiato mamina.
Celé tie roky som na to nazeral nevhodne.
Včera sme šli na aute, šoférovala ženuška. Starý pán šiel z obchodu, mal tašku na kolieskach. Ivka zastala pred prechodom, z druhej strany taktiež zastalo akési auto. Čakali sme. Pán sa najprv chcel vybrať cez cestu, ale akoby sa mu zazdalo, že sa mu zaseklo koliesko, zohol sa a potom bezradne kývol rukou, nech ideme. Nemal s tou taškou nič, videl som to z auta, len sa dostal do pomykova. Pohli sme sa.
Potvrdil som si, aké to majú starí ľudia v dnešnej dobe ťažké. Všetko sa zrýchľuje, mladí a ľudia v strednom veku idú ako píly. Aj my sme toho starčeka podvedome tlačili, určite si v duchu vravel, ako sa ponáhľame a nakoniec to vzdal. Lebo potrebuje čas. Oveľa viac času ako my – vitálni a zdraví. Ženuška a ani ten druhý vodič nevytrubovali, nehádzali žiadne gestá „kopni do vrtule“, trpezlivo čakali. Lenže stačí už len tá dnešná doba, oni to vidia ako sa ženieme.
A to už vonkoncom nechcem hovoriť o objednávaní jedla, cestovných lístkov či vstupeniek cez mobil, aplikácie, eany, kódy, online bankovníctvo (banky na starých ľuďoch len zarábajú, lebo mnohí dokážu veci vybaviť len cez prepážku a na nej je pomaličky všetko spoplatnené). Celá tá elektronika je pre nich španielska dedina a myslím si, že sú týmto v nejednej oblasti veľmi znevýhodnení.
Majme ich v úcte. Doprajme im čas. Spravme veci za nich. Viac vo videu.
