Nekontrolovaná sloboda deťom škodí! Pavel „Hirax“ Baričák
Keď som sa stal otcom, zistil som, že o výchove veľa neviem. Tak som začal na túto tému veľa čítať, navštívil som zopár prednášok a veľa ma učili samé deti za chodu.
Výchova detí ma naučila, že ak dám deťom menej na výber, chránim ich tým. Ktosi mi totiž raz pod status napísal, že slobody nie je nikdy dosť. Nesúhlasím.
A nesúhlasia ani psychológovia, odborná verejnosť (iba ak tí zaplatení, ktorí majú dať „vyžiadaný názor“). Preto som aj ja zástanca rozumne navrhnutých pravidiel. Nikdy som necítil a ani nemal odvahu na samoreguláciu, teda na druh výchovy, kedy rodič ponecháva všetko na potomka. Pri našich dvoch šidlách by možno už nejaké nežilo, či by nám chýbala polovička domu, čo by bola zdevastovaná.
V dnešnej dobe sa určité politické strany snažia dať do praxe až prehnanú slobodu. Vnímaví vedia… Neuvedomujú si, že hlavne deťom tým privedú do zmätku, lebo čím viac dáte deťom na výber, tým posilníte ich ego moci – niektoré začnú vehementne presadzovať svoje právo voľby, iné zasa budú vyberať až preberať, aby po rokoch zistili, že sa vybrali totálne zlým smerom. Správny rodič vie, že nemôže nechať desaťročné dieťa šoférovať auto a ani viesť rodinu. Psychológovia potvrdili, že akonáhle dieťaťu necháte právo rozhodovať v niečom, v čom ešte nemá skúsenosť, začne sa v ňom vylučovať stresový hormón kortizol. Ono dobre vie, že na to nemá, všetky oči teraz na neho upierajú pohľad, napätie narastá. Ono získalo, čo si vydobylo plačom a manipuláciou, teraz má v ruke dirigentské paličky a vo vnútri sa trasie. Toto dovolia iba nevedomí rodičia. Láskaví rodič vo veci neustúpi, vecne oznámi územie právomoci. Nie je to o jeho nadradenosti „ja som rodič“, ale o tom, že vie, že tým chráni. Vysvetlí, komunikuje, ale neustúpi. Pre dobro potomka. A dieťa mu za to po rokoch poďakuje.
Tak som ja napríklad prísny v používaní mobilu u našich detí. Zabudnite, že by naše deti mali mobil v ruke či sedeli pred hracou konzolou napríklad osem hodín denne, proste len tak, „bav sa, hlavne že sa pekne hráš, nevyrušuješ…“ O nelátkových závislostiach typu mobil a hry som prečítal tri knihy a veru, odporučil by som to nejednému rodičovi, ktorý to necháva iba tak.
Nechcem, aby nik na svete trpel. Ale prehnanou rýchlosťou odobrovania priveľkej slobody nastáva patália druhým smerom – učitelia by o tom mohli veľa písať. A čoraz viac naberám v súčasnosti dojem, že sa deje práve toto. Stráca sa úcta, slušnosť, narastá tlak. Preto som za hierarchiu. Ani žaba nemá v prírode toľkej moci ako lev. Tak aj dieťa má vedieť, kedy má zacúvať a pri vetách rodiča alebo dospelého mlčať. Pribúdaním veku aj deti dostávajú väčšie právomoci a mali by plniť aj viac povinností. Teda ak z nich nechcete vychovať slabochov…
Som za primerané zaťažovanie detí, som za to, nech sú vedené niesť zodpovednosť za svoje činy. Som za to, aby dostávali primeranú možnosť výberu, ale nie prehnanú. Všetko postupne, rozumne.
Text a foto Pavel „Hirax“ Baričák
