Nechcete pribrať na all inclusive dovolenke? Tu sú moje rady!
Rozumiem tomu. Množstvo pripraveného a pekne naservirovaného jedla od výmyslu sveta je útokom na líniu každého z nás. Ja osobne sa toho však nebojím a poviem vám, ako sa dobre najesť a nepribrať na dovolenke ani deko. Tu je môj recept.
Prvý deň – deň odletu do vybranej destinácie. Nedostanem do seba ani štipku jedla. Žalúdok stiahnutý, nervy napäté. Strach z lietadla = kilo dole.
Ale hneď na druhý deň dovolenky all inclusiv prísny režim. Budíček o 7,00 hod. Zoberiem veľký uterák a začínam ešte v pyžame cvičiť kalanetiku. Celá zostava, ktorú som sa naučila ešte vo fittness centre trvá presne 40 minút.
Nasleduje ranná hygiena a už sa neviem dočkať raňajok. Čerstvé voňavé pečivo mi len tak vykrúca nosom. Naložím si na tanier spolu s masielkom, k tomu volské oko, nejaké syry a čerstvú zeleninu. Na záver dva poháre kávy s mliekom. Odchod na pláž. Voda je čistulinká, more je ráno pokojné, bez vĺn. Plávam celú jednu hodinu, ale len prsia, lebo na kraul by som potrebovala okuliare a ja nechcem vidieť, čo všetko podo mnou pláva.
Po hodine mám kúpanie v mori vybavené, prezlečiem sa do suchých plaviek a už čakám na animátora, kedy zakričí volejbal.
Hneď nastupujem a čakám, kto sa pridá. Ako bývalá volejbalistka nemám rada tých, ktorí idú hrať za každú cenu, aj keď v živote nikdy nedržali volejbalovú loptu a nepoznajú pravidlá. Po niekoľkých minútach však zisťujem, že po toľkých rokoch to už ani mne nejde nielen že tak dobre ako kedysi, ale skoro vôbec. Čo to robí s dychom ani nehovorím. Za každou jednou akciou idem odpadnúť. Ale to sa spraví, to je tak len prvý deň. Tri sety dohraté. Smäd zaháňam poriadnou porciou melóna, ktorý je naozaj vynikajúci.
O jednej je čas na obed. Pozrite sa na fotografiu, čo si naložím na tanier. Riadnu kopu zeleninového šalátu a k tomu grilovanú rybu. Vynikajúce!
A keďže sme v Turecku, neodolám ani kúsočku výbornej baklavy. Je síce veľmi sladká, ale po takom športovom výkone si zaslúžim. Po obede si v chládku pod slnečníkom oddýchnem a nastupujem na popoludňajší „špacír“, ako to ja volám. Hodinka po pláži je výborná vec. Vrátim sa spotená a tak sa mi znovu žiada okúpať sa, ale na mori sú už vlnky, tak je to len také malé plávanie. Odchod na hotel, príprava na večeru. Stoly sa opäť prehýbajú od jedla, ale ja si naložím len veľa šalátu a rybu, alebo inú grilovanú špecialitku. Nestačí mi to, ďalšia prechádzka medzi ponukou jedla je už povážlivejšia. Neodolám niekoľkým hranolčekom, alebo malému kúsku pizze. Nakoniec výborné zrelé ovocie. Ale aj to vychodím na večernej prechádzke po bazároch.
A takto to ide každý deň. Kalanetika, plávanie, volejbal, prechádzka. Ani deko naviac, hoci zhreším aj pivom či vínom. A aby som nezabudla! Výťah na piate poschodie som použila len dvakrát, keď som išla s kufrom hore a potom dole. Skúste to aj vy takto. Môžete ochutnať čokoľvek, čo sa na vás zo stola „usmieva“, ale keď sa budete hýbať, nenaberiete ani deko. Je to skrátka rovnováha v príjme a výdaji!
Libuša Sabová
