Most do krajiny detstva Eleonóry Porubcovej
Keď som mala jedenásť rokov, naši rodičia sa rozhodli, že budú stavať dom.
Nuž, to boli ale iné časy…
Pre našich to znamenalo zadĺžiť sa do konca života (boli tiež učitelia, takže naozaj) a aj zabudnúť na akúkoľvek dovolenku na pekne dlho. Pre otca, poriadne si vysúkať rukávy. Pre mamu, navariť hektolitre gulášu. Pre môjho zodpovedného brata, premeniť sa zo 14ročného chlapca na muža, čo fúrikuje, kope či hádže do miešačky ako rovný s rovným s chlapmi každučký jeden víkend.
No a pre mňa? Nanosiť stovky a stovky fliaš piva na „káričke“, pri ktorej by moja vnučka dnes umrela od hanby.
A vlastne, dnes by som umrela aj ja.
Našťastie, toto je už dávno za nami.
Ale ten dom, ten sa pre nás stal miestom, ktoré s láskou v srdci a chvením v duši človek s plnou vážnosťou nazýva domovom. Sem sme priviedli našim rodičom predstaviť svojich životných partnerov, tu sa narodili moje deti, tu dodýchali naši rodičia. Kruh sa uzavrel, lebo dnes tu znovu žijeme my.
Na konci našej záhrady je strom.
Čerešňa.
Stále tá istá. Tá, čo je mojím mostom do zázračnej krajiny detstva. Tá, ktorú keď zasadili, otec mi povedal: „Malá, bude tvoja.“ Vedel, aký úprimný a hlboký je môj vzťah k tomuto ovociu.
To „malá“ počujem dodnes…
A tak, vždy keď sa v tomto voňavom júnovom čase začervená zrelými a sladkými čerešňami, ja si s nehou a láskou v srdci spomeniem na tých, aj vďaka ktorým som, kým som. Na svojich drahých rodičov. Na roky, kedy bola čerešňová oberačka nádherným časom, v ktorom sa dom ozýval spoločným smiechom ich, nás a aj našich malých detí…
Dnes to u nás zase vonia maslovou čerešňovou bublaninou posypanou sekanými mandľami. A ja počujem smiech mojej mamy a Sylvinky na otcových vtipoch. A vidím Paľka s Ivanom na rebríku, ako oberajú, decká behajú okolo, zaváraninové poháre hore dnom pod starou kockovanou dekou…
Je to krásny čas spomienok na omamnú vôňu detstva a mladosti.
Opatrujem si ho ako oko v hlave.
Snáď si raz rovnako spomenú aj naše deti. Lebo tá čerešňa, tá tu iste ešte bude.
Text a foto Eleonóra Porubcová