Moje Vianoce včera a dnes. Spomína Zlatica Moravská.
Prvá fotografia je z roku 1959, kedy som mala necelé 3 roky. Ja si z detstva pamätám, že Vianoce boli krásne biele. Boli skromnejšie ako teraz. Pamätám si, že vždy na Štedrý deň sme spolu všetci, celá rodina ozdobovali stromček. Skromne. Len salónky a krásne gule, ktoré dodnes si chránim. Mamička potom varila a piekla. Robila čerstvé makové, orechové, tvarohové, kapustové záviny, na ktoré sme sa my deti veľmi tešili. Aj darčeky boli poskromnejšie. V pamäti mi utkvela hlavne prvá handrová bábika. Mala som z nej obrovskú radosť. Štedrú večeru sme mali presne o 18 tej hodine. Začali sme modlitbou a po večeri sme si sadli okolo stromčeka, zapálili sviečky a spievali sme kresťanské pesničky. Tichá noc, Vianoce sa priblížili. Na druh sviatok vianočný sme sa sánkovali, guľovali, lebo vždy bolo veľa snehu. A dnes? Máme tiché, požehnané sviatky, ale sú iné. Stromček je oveľa bohatšie vyzdobený, pod ním je mnoho darčekov, na stoloch viac jedla a zákuskov a hlavne sú bez snehu. Aj dnes mám Vianoce veľmi rada, lebo som kresťanka. Aj dnes začíname večeru stíšením sa, modlitbou a spevom. A zakončime slovami Žijeme zo zázračnej skutočnosti, ktorá sa stala v Betlehemskom kraji. Sláva Pánova osvietila pastierov, anjel Pánov ich upokojoval a ubezpečoval…zvestoval veľkú radosť, ktorá patri aj pre nás. Tešme sa pred Vianocami, počas Vianoc, ale aj po nich. Nech k nám v Novom roku prichádzajú len dobré správy.
Text a foto Zlatica Moravská
