Môj dnešný deň sa začal skoro ráno. Priateľka Emília Gavorníková pripravila pre mňa obrovské prekvapenie.
Zavolala našej ďalšej priateľke Ľubici Regešovej a dala nám len inštrukcie: „Oblečte sa tak, aby vám bolo pohodlne, vrátime sa až poobede.“ To bolo všetko, čo sme o dnešnom dni vedeli. A tak sme sa vrhli do neznáma. Cestovali sme ako veselá trojka do Pruského a vrhli sme sa do neznáma. Vošli sme do zdravotného strediska. Bolo to pre nás tajomné, lebo sme vyšli točitým schodiskom na druhé poschodie. S obrovským srdcom nás privítala Ivanka Mojtová vo svojom Neobyčajný ateliér. Toľko prekrásnych vecí nás tam čakalo, že som nevedela, kam sa skôr pozrieť.
No a potom sme sa pustili do práce. Veľa sme prekecali, veľa sa nasmiali a nakoniec pod mojimi rukami, pod Ivkiným vedením vznikla táto nádhera.
Áno viem, veľa sa musím ešte učiť, ale maľovanie na porcelán bola moja prvá skúsenosť a ja vám za ňu baby ďakujem. Predstavujem vám svoju prvú mnou maľovanú šáločku a dovoľujem si vás pozvať nakuknúť i do Ivkinho ateliéru. Musela som si od nej odniesť ňou maľovanú zelenú misku, ktorá až kričala, ako sa ku mne pýtala na ruky.
No nemohla som ju predsa sklamať. Nech sa páči kontakt na Ivkin ateliér : Neobyčajný ateliér. No a kde môžu baby skončiť ? Predsa na zmrzline.
Text a foto Soňa Višňovská, Emília Gavorníkové a Ivana Mojtová
