Miriam dlho nechcela veriť, že ju manžel podviedol s iným mužom
Ľudské city sú nevyspytateľné. Zaslepení láskou tak niekedy neskoro zistíme, že vedľa sebou máme niekoho, koho vôbec nepoznáme.
„Keď som ten list čítala, smiala som sa,“ spomína Miriam na to, čo sa stalo pred vyše rokom. Cestou domov z práce vyzdvihla syna zo škôlky, zašli na nákup a potom si posedela v parku na lavičke, aby sa Miško mohol pohojdať na hojdačkách. Potom vybrala zo schránky poštu, doma vybrala z tašiek nákup, uvarila si kávu a začala rozlepovať obálky. Samé zloženky. V zápale omylom otvorila aj obálku, určenú pre jej muža.
„Zľakla som sa. Niečo také by som nikdy neurobila. Chcela som ten list vrátiť do obálky a už som v duchu rozmýšľala, či mi Michal uverí, že som ten list naozaj neotvorila naschvál, ale zrazu mi zrak padol na koniec listu, kde bolo napísané: Milujem ťa. J. Napriek tomu, že som vedela, že by som to nemala robiť, list som si prečítala celý.
Akýsi muž písal manželovi, ako veľmi ho miluje a ako veľmi mu ďakujem za každú chvíľku, ktorú môžu spolu stráviť.
Predstava, že môj muž je gay, ma rozosmiala. Ženy na neho vždy leteli a on ich nikdy neodmietal, kým bol ešte slobodný. Súčasne to bol veľký srandista, takže mi bolo jasné, že ten list bol len akýsi kanadský žartík. Drsný, ale žart. Miriam sa ešte smiala, keď Michal prišiel domov. Keď sa opýtal, čo ju tak rozosmialo, ukázala mu list. Michal si ho s vážnou tvárou prečítal, potom si nalial pohárik škótskej, sadol si a opýtal sa. „Tebe to pripadá vtipne?“ Miriam ho veselo pichla prstom. „Ale no tak, nepretvaruj sa, ja viem, že si to ty napísal.“ Michal kopol do seba škótsku. „A prečo by som to písal?“ Miriam pokrčila plecami. „Čo ja viem, aby bola sranda.“ „Aj keby so to písal, ako by som mohol vedieť, že to otvoríš ? Sama si hovorila, že si ho otvorila omylom.“ Miriam si sadla. Vytrhla manželovi list z rúk a rýchlo ho preletela očami. „Hlúposť,“ odhodila list na kuchynský stôl a išla umývať riady.
„Celý náš život bola jedna veľká pretvárka“
„A nenaťahuj to, lebo to prestane byť vtipné.“ Michal vstal, prišiel k Miriam, pohladkal ju po vlasoch a slabým hlasom povedal: „ Najhoršie na to je, že je to pravda.“
Tú noc Miriam nezažmúrila ani oko. Zamkla sa sama do spálne a prehrávala si ich celý spoločný život. „Najviac ma mrzelo, že za mnou celú noc neprišiel. Aby mi povedal, že to nie je pravda. Chvíľu stál za dverami a stále dookola mlel, že ma miluje. A Miška tiež. A že mu je to ľúto. Keď sa mojej odpovedi nedočkal, odišiel. Počula som, ako sa za ním zatvorili dvere a potom som ho nevidela tri dni. Odišiel a ja som netušila kam.“ Miriam si zobrala dovolenku. Upadla do depresie. Nemala sa komu zdôveriť. Rodičov nechcela zaťažovať a keby to povedala kamarátkam, o chvíľu by to vedelo celé mesto. Odviedla syna do škôlky a potom ležala v posteli a plakala. „Bolo to akoby sa mi zrútil svet. Zrazu som si uvedomila, že Michala vôbec nepoznám. Že žije s úplne cudzím človekom. Cítila som sa podvedená a zneužitá. Uvedomila som si, že som pre neho po celý čas nášho vzťahu bola len zásterkou, aby sa neprišlo na to, že je v skutočnosti na chlapov. Keby mi bol neverný s inou ženou, pochopila by som to. Ale s chlapom…“ Miriam tomu stále nemohla uveriť. Veď predsa by to musela vypozorovať, vycítiť. Možno preto, aby sa ubezpečila, že s Michalom viedli vždy príkladný manželský život, vytiahla všetky fotoalbumy. Ibaže ako teraz na ne pozerala inými očami, zbavenými ružových okuliarov, videla veci, ktoré celý čas prehliadala.
Kdekoľvek išli, na dovolenku, či na výlet, bol s nimi aj niektorý z Michalových kamarátov. Nikdy jej to nepripadalo zvláštne. Ani to nie, že jeho kamaráti nemali partnerky. Vždy sa vyhovárali, že mali veľa práce a nemali čas na dievčatá. Nemala dôvod neveriť im to. Ale teraz…
„Keď som to tak preberala, uvedomila som si, že sami sme spolu boli hádam len na svadobnú noc. Inak bol Michal buď v práci, alebo išiel za svojimi kamarátmi. A keď prišiel domov, najedol sa, chvíľu sme sa zhovárali, potom si sadol k televízoru a zaspal. Nikdy mi to nevadilo, až vtedy som to pochopila, že to robil preto, aby sa ma nemusel dotýkať, aby sa so mnou nemusel milovať. Spolu sme sa milovali tak raz do mesiaca a nikdy nie dlhšie ako desať minút. Síce intenzívnych desať minút, ale len desať. Až vtedy som pochopila, prečo sa tak často dožadoval orálneho sexu.. Aby mi nevidel do tváre. Aby mal pocit, že súložil s niekym iným. S nejakým chlapom. Zapovedala som sa, že ho už nikdy nechcem vidieť. Zbalila som mu kufre a len som čakala, že príde domov, aby som ho odtiaľ mohla vyhodiť. Ale najhoršie bolo, že sa ma Miško stále vypytoval, kde je ocko a prečo má zbalené kufre a nariekal, že je mu ta ním smutno. Keď sa Michal po troch dňoch objavil, nebola som schopná povedať mu niečo z toho, čo som chcela“
„Desím sa, keď sa to syn dozvie!“
Michal priniesol Miriam veľkú kyticu ruží. Kľakol si k jej nohám a vysvetlil jej, že jeho homosexualita začala až pred dvomi rokmi, keď opitý skončil s jedným zo svojich kamarátov v posteli. „Dovtedy si vraj uvedomoval, že sa v prítomnosti mužov cíti lepšie než medzi ženami, ale bál sa priznať si pravdu. Všetci z jeho rodiny viedli spokojné heterosexuálne partnerstvo a na homosexualitu mali veľmi vyhranený názor. Nechcel, aby ním začali opovrhovať, aby sa ho zriekli. A v neposlednom rade som tu bola ja a syn. S nami vraj zažil najkrajšie roky života. Keď to povedal, plakal. Slzy mu tiekli po tvári, zajakával sa a ospravedlňoval, že nám takto nechcel ublížiť, že si to nezaslúžime. Potom sa zdvihol, rozlúčil sa s Miškom, vzal do ruky kufre a povedal mi zbohom.“ Miško sa rozplakal. Miriam tiež. Mlčky vstala a postavila sa pred dvere. Objala ho okolo krku a do ucha mu pošepkala:“ Ak chceš, tak môžeš zostať. Záleží mi na tebe. Nechcem ťa stratiť.“
A tak Michal zostal. Po niekoľkých dňoch rozpačitého chodenia okolo horúcej kaše si stanovili jasné pravidlá spoločného súžitia. Michal bude pokračovať vo vzťahu so svojim priateľom. Miriam si môže nájsť niekoho iného, ale tieto ich vzťahy neprekročia prah bytu. Sex samozrejme odpadá, ale inak bude všetko predtým. Spoločné nákupy, večery, dovolenky. „Uznala som, že to takto bude pre všetkých najlepšie. Pre Michala, lebo prezradenie jeho sexuálnej orientácie mohlo ohroziť jeho pracovné postavenie. Predsa len žijeme v malom meste, kde sa na podobné veci pozerá s veľkou netolerantnosťou. Pre mňa, lebo či si to chcem pripustiť, alebo nie, Michala stále milujem a nedokážem si predstaviť, hoci to znie paradoxne, že by som našla lepšieho chlapa. A predovšetkým pre syna, lebo by som ho nechcela pripraviť o otca, ktorého má rád a ktorý miluje jeho. Desím sa len chvíle, keď mu to už budeme musieť povedať. Ale to má ešte čas. Zatiaľ si to naše“ zvláštne“ manželstvo celkom užívam a nemyslím si, že by som toto rozhodnutie niekedy oľutovala.
Dokonca by som povedala, že ako sa obaja snažíme, je to ešte lepšie, ako to bolo predtým. Sex mi síce prvé mesiace chýbal, ale už som si zvykla. Na svete sú dôležitejšie a podstatnejšie veci. Napríklad úprimnosť, láska a tolerancia. A tých sa nám našťastie dostáva veľkým priehrštím.
Ilustračný obrázok Pixabay.com
