Milí mileniáli, už sa na nás seniorov láskavo vykašlite!
Niet dňa, aby som si na sociálnych sieťach neprečítala nejakú úvahu namierenú na seniorov a autormi spravidla sú tí, čo majú viac pred sebou, ako za sebou.
Už ma tieto články nebavia, milí mileniáli, lebo mi je úplne jasné, prečo to robíte. Vám o nás seniorov vôbec nejde, v podstate nás nevnímate, ale zato viete, že je nás veľa. Sme aktívni na sociálnych sieťach a navyše sme tak „milo“ naivní, že vás čítame, komentujeme, upozorňujeme s rozhorčením na vaše články ďalších seniorov a tým samozrejme výrazne zvyšujeme vaše ego a predovšetkým finančné benefity, ktoré prináša čítanosť.
Nemyslím si, že by sme vám až tak vadili, v podstate sme vám ukradnutí a nezaregistrovala som, že by ste si nás všímali. Dokonca by som si trúfla tvrdiť, že sme pre vás neviditeľní. Aspoň v dopravných prostriedkoch nás nevidíte, rovnako ako nevidíte nič okolo seba, pretože takmer neodtrhnete oči od displejov svojich telefónov, tabletov alebo počítačov.
Nevidíte nás, nepočujete a nevnímate ani v supermarketoch, hoci práve o spôsoboch nášho nakupovania a hlavne prekážaní radi píšete. Sme vraj neznesiteľne pomalí pri pokladniach, keď nekonečne dlho vyťahujeme z tašiek platobné karty, alebo „nedajbože“ dokonca platíme naozajstnými peniazmi! Začala som sledovať, ako sa pri nakupovaní správame a nemôžem s vami súhlasiť. Občas zazmätkuje tak mladý, ako aj starý, navyše dosť často používate samoobslužné pokladne, kde platíte telefónom alebo čipom voperovaným do zápästia a tam my tak často nechodíme.
Radi píšete o našich dôchodkoch. Podľa vás sú dostatočne vysoké. Viem, že toto si nemyslíte celkom určite, pretože vy sami by ste za tie naše senzačné dôchodky ani z postele nevstali. Nie, túto vetu nemám z vlastnej hlavy, povedal mi jeden môj žiak, ktorý mi tak dlho tvrdil, že nemôže zohnať prácu, až som mu ju zohnala sama. Plat bol práve zhruba vo výške môjho dôchodku a on mi to povedal presne to, čo som tu napísala.
Ani si nemyslím, že si vážne želáte, aby sme vypadli zo svojich nadmerných bytov a z veľkých miest. Určite viete, ako ste vedľa s tvrdením, že dôchodca bez vlastného bytu musel byť v aktívnych rokoch lump, pretože všetci si predsa mohli po revolúcii kúpiť byty za babku. Samozrejme je to blud. Stačí sa len pozrieť, koľko bytových domov bolo vrátených reštituentom. A nepoznám nikoho, kto by povedal: „Milí nájomníci, ja vám tie vaše byty darujem, alebo predám za symbolickú cenu.“ Tých, čo mali možnosť si byt výhodne kúpiť, bolo dosť, ale zďaleka nie všetci.
A mohla by som pokračovať ďalej a ďalej, lenže viem, že vás moje „kecy“ nezaujímajú, nebudete mi predsa zvyšovať čítanosť. Ale ani s tou mojou už nepočítajte, vaše články o nás dôchodcoch nečítam.
Text Márie Formáčková
Foto Depositphotos.com
