„Krása, vôňa, chuť a zdravie v jednom kvetináči“ Príbeh o bazalke
„Krása, vôňa, chuť a zdravie v jednom kvetináči“ – takto charakterizuje bazalku Aurélia Dugasová v knižke Babkine bylinky. Bazalka je od staroveku veľmi obľúbenou voňavou bylinkou, určenou na ochutenie jedál i na liečbu. Jej domovom sú krajiny juhovýchodnej Ázie, kde je považovaná za posvätnú bylinu. Vraví sa, že v každej gréckej osade je vzduch presýtený omamnou vôňou bazalky. Zaraďujeme ju k rastlinám príbuzným mäte piepornej. Pestuje sa už takmer 3000 rokov a vyrastie všade, kde je klíma dostatočne teplá. Dá sa vypestovať i v byte v kvetináči, alebo kúpiť priamo v obchode. Rimania boli prví, ktorí začali používať zelené rastliny pri príprave jedál vo väčšom množstve. Známy milovník jedál Markus Gaius Apícius (25 pred Kristom – 37 po Kr.) opisuje množstvo jedál s obsahom korenistých zložiek. Rozmach používania korenín v Európe sa opäť zaznamenáva v období života Marca Pola (1254 – 1324), pôsobiaceho dlhé roky pôsobil v južnej Číne, ktorý v roku 1298 v Knihe divov popisuje ich liečivú silu. V stredoveku bolo korenie výsadou šľachtických dvorov, pretože za jeho hrsť sa platilo toľko ako za býka či ovcu. Niekedy trvalo i dva roky, kým sa niektoré koreniny dostali z Indie až do Európy. Bazalka podporuje chuť do jedla. pôsobí proti hnačke, kŕčom brucha a nafukovaniu. Blahodarne vplýva na činnosť nervovej sústavy – upokojuje a zlepšuje náladu. Svoje uplatnenie má i v stomatológii pri liečení zápalov ďasien a ústnej dutiny. Bazalka obsahuje veľké množstvá esenciálnych olejov v kombinácii s aromatickými látkami. Tieto dôležité látky v prítomnosti rakovinových buniek znižujú ich rozmnožovanie a dokonca spôsobujú ich zánik. „Obsahové zložky hluchavkovitých rastlín (bazalka, tymián, mäta, pamajorán) podávaných myšiam s genetickou predispozíciou na rakovinu hrubého čreva zabránili vzniku tejto choroby liečebnou obnovou črevných buniek“ – tvrdia kanadskí vedci, ktorí považujú bazalku, mätu piepornú a materinu dúšku za mimoriadne účinné v prevencii i liečbe črevných ochorení, vrátane rakoviny. „Bylinkové čaje sú so zeleninovými a ovocnými šťavami to najlepšie, čo sa ponúka na pitie“ – píše Katrin Koellerová v knižke o acidobáze. „Navyše sú darcami zásaditých látok, tak nevyhnutných pre telesné zdravie“ – dodáva. „Zelené rastliny ako je kôpor, petržlenová či zelerová vňať, bazalka poskytujú jedlu nenahraditeľnú príchuť“ – poúča v televíznej relácii skúsený kuchár. „A keďže sú zdrojom množstva výživných a telu prospešných látok, nemali by chýbať v žiadnej kuchyni.“
PS: „Leo Buscaglia (1924 – 1998), profesor na katedre špeciálnej pedagogiky v Kalifornii sa raz opýtal istého starčeka: „Vzbudzujete dojem kohosi veľmi šťastného a spokojného, vyrovnaného a pokojného. Aký recept na to máte?“ „Vieš, synček, na to je ľahká odpoveď“ – vraví starček. „Ak chceš byť šťastný, dbaj, aby si po celý svoj život mal prázdny žalúdok a plnú hlavu.“
Text MUDr. Michal Slivka
foto Pixabay