Keď sme nosili zvonové nohavice, to boli časy! Spomína Oľga Perušková.
Takto som sa ja parádila na vysokej škole. Leteli „zvonáky“. K tomu som mala modré semišky na platforme. Nohavice museli byť také dlhé, aby prekrývali topánky.
Vždy som mala rada jednoduché kúsky. Biela zvonová sukňa s čiernym tričkom. Škoda, že nie je vidieť topánky. Boli tiež čierno – biele.
Vedela som si ušiť aj lyžiarsku kombinézu. Inšpirovala som sa z jedného filmu. Bola žltej farby a na chrbte mala širokú vkladanú gumu. Bola to veľká fuška!
A tu je niekoľko fotografii z mojich učiteľských liet. Látky som si kupovala v obchodnom dome Dunaj a nosila som, len to, čo som si sama ušila. Niekedy aj za jeden večer, ako tieto úpletové šaty.
Tvrdím, že ak sa človek naučí vkusu doma, v rodine, neoblečie si už hocičo. Platí to aj u mužov. Ak má syn na maturitnom večierku svoj prvý oblek na mieru ušitý, už nikdy si neoblečie zle ušitý oblek.
Päťdesiate roky boli veľmi elegantné, ženské, zladené do najmenšieho detailu. Moja mama bola pre mňa veľká inšpirácia. Rok 1959. Mama má oblečený elegantný kostým, pod ním blúzku s ručne vyšívaným golierom, semišové topánky, ktoré ladili s kabelkou.
Moja mama už vtedy šoférovala. Aj za volantom našej fiatky musela byť elegantne oblečená. Sukňu zdobilo veľké vrecko, v ktorom bola vyšívaná vreckovka. Pod sukňou silno naškrobená spodnička. K tomu zladené topánky i kabelka.
A na záver!
Móda sa opakuje. Už túto zimu sme nosili kabáty v retroštýle. Aj na jar môžeme vytiahnuť staré oblečenie, tzv. oversized, teda široké i úzke nohavice, štíhle ženy si môžu zvýrazniť pás, silnejšie zakryť, ale hlavne nezabúdať, že: Žena má byť vždy ženou! Neprispôsobovať sa módnym trendom, ale nosiť to, v čom sa cítime najlepšie a to nám dnešné miešanie štýlov umožňuje. Udržať si vlastný imidž a identitu. Každá žena by mala mať v šatníku malé čierne, tie nikdy nevychádzajú z módy, elegantný kostým, blúzky, nohavice i džínsy. Veď pre nás, ženy je móda najlepšou psychoterapeutickou liečbou.
Text a foto Oľga Perušková
