Katarínin príbeh: Rozvod ako oslobodenie, alebo o mužovi, ktorý vedel všetko, okrem života!
V dnešnej dobe, keď sa zoznamovanie presunulo na obrazovky mobilov, mladí ľudia čoraz častejšie hovoria o tom, aké ťažké je nájsť si partnera. Sociálne siete vytvorili ilúziu nekonečných možností, no zároveň aj tlak na dokonalosť. Vzťahy sú krátke, plytké a často sa rozpadnú skôr, než stihnú dozrieť. A čo my, staršia generácia? Vdovy, rozvedení, tí, ktorí si už niečo odžili? Aj my túžime po pokoji, porozumení, po niekom, kto nás bude brať vážne.
Môj prvý manžel Michal bol zvláštny muž. V mnohom mi bol oporou – nikdy mi nevyčítal, že nemôžem mať deti. Vedel, že to nie je otázka mojej vôle. Za to mu patrí moja vďaka. Žili sme spolu takmer dve desaťročia, a hoci to nebola rozprávka, mali sme svoje chvíle. No Michalovi chýbala iskra – tá iniciatíva, chuť niečo meniť. Nikdy si neurobil vodičák, nikdy sa nesnažil zlepšiť naše bývanie, hoci som túžila po vyšších stropoch a krajšom byte. Vždy mal výhovorku. A tak som si jedného dňa uvedomila, že náš vzťah už nemá kam rásť. Rozvod bol pokojný, bez hádok. A ja som pocítila niečo ako znovuzrodenie.
Po rozvode som sa rozhodla skúsiť šťastie znova. Zaregistrovala som sa na zoznamkách, začala sa viac starať o seba. A tak som stretla Petra – vdovca, múdreho, rozhľadeného muža, ktorý mal odpoveď na každú otázku. Vedel, kde nakupovať, ako sa starať o rastliny, dokonca aj ako správne variť. Bol úplný opak Michala – plný energie a rád. Po mesiaci sa ku mne nasťahoval.
Spočiatku to vyzeralo nádejne. Pracujem ako učiteľka spevu, mám flexibilný čas, takže som sa mu vedela prispôsobiť. Čakala som, že mi pomôže, že sa budeme dopĺňať. No čoskoro som zistila, že praktické veci mu robia problém. Žiarovka? Obraz na stenu? Katastrofa. A hoci mal teóriu v malíčku, ruky mu chýbali. Aj v kuchyni to bolo podobné – vedel, čo by sa malo urobiť, ale urobiť to už nie. Iniciatívy mal dosť, ale chýbala mu schopnosť.
Napätie rástlo a jedného dňa sa Peter rozhodol odísť. Nezastavila som ho. Vedela som, že to nie je ono.
Dnes viem, že rozvod s Michalom bol správny krok. Naučila som sa, čo znamená byť pokojná – nie vďaka partnerovi, ale napriek nemu. Neľutujem nič, len možno to, že som sa nerozhodla skôr. Po päťdesiatke sa život nekončí. Možno je výber mužov obmedzený, ale nádej si stále držím. A verím, že niekde tam je niekto, kto bude vedieť nielen rozprávať, ale aj konať.
S úctou, Katarína
Foto Depostphotos.com
