Hoci jej život bol ťažký a zložitý, dnes ju pozná takmer celé Slovensko.
Otec alkoholik sa o nás nestaral. Vydávala som sa veľmi mladá. Môj prvý manžel zomrel, keď som mala 20 a pol roka a dve malé deti. Dcérka mala len 6 týždňov. S druhým manželom som mala ďalšieho syna, ale sme sa rozišli. Ďalšie, veľmi smutné obdobie som mala, keď mi zomrela dcérka. Potom som sa tretíkrát vydala. Zobrala som si oveľa mladšieho muža. Ako 55-ročná som si spravila vodičský preukaz na kamión. Som držiteľka slovenského rekordu – najstaršia kamionistka. V 65-tich rokoch som napísala svoju prvú knihu „Môj život kamionistky.“
Obrovský čitateľský úspech tejto knihy Jarmilu naštartoval a minulý týždeň vyšla v poradí druhá kniha „Spoveď kamionistky.“Opisuje v nej ďalšie príbehy svojho ťažkého a nezvyčajného života.
Všetko zmeravelo v mlčaní krutej a neúprosnej smrti. V momente, keď za oknami temnela nevľúdna novembrová noc. Zovrelo mi srdce, chlad lúčenia, ktorý nemá obdoby, zasiahol celé moje vnútro a zmocnil sa ma až skoro hmatateľný pocit zúfalstva a nesmierneho žiaľu. Držala som ju do poslednej chvíle za ruku. Nemohla som dopustiť, aby odchádzala sama. Zomrela mladá. Skôr, ako stihli prísť Vianoce. Veľmi sa na tie sviatky tešila. Do ktorého tmavého kúta sa skryť, aby som ho naplnila svojou nesmiernou bolesťou a plačom. Strašné, čo i len pomyslieť. Nie to zažiť. Je to rana, ktorá sa nikdy nezahojí. Nikdy! Bude sa jatriť do smrti. Boh sa prejavuje mnohými spôsobmi, o mnohých z nich nemáme ani tušenia. Doľahla na mňa príšerná, strašná skutočnosť. Zostala nevýslovná úzkosť, zabodnutá do našich rozrušených duší. Čo cíti človek, ako rodič? Veľkú čiernu prázdnotu.Ako inak to opísať? Žiaľ dolieha na dušu s tichým kvílením. Je to ukrutná trýzeň prísť o vlastné dieťa. Vzduch sa nedá prehltnúť, viazne v hrdle. Všetko je zahalené bezbrehou čierňavou. Utrpenie a nesmierny bôľ vstúpil do môjho života. Už poznám žiaľ a som si istá, že nebude mať konca. Rodičia by nemali pochovávať svoje deti.
Som rada, že som stihla knihu dopísať. Začiatkom marca idem zase na cesty kamiónom do zahraničia.Teším sa.
Vaša Jarmila
