Herec Margo Igonda: Byť sexsymbolom je nudné!
Ešte predtým, ako okúsil príchuť herectva, musel potiť krv na farme
a tvrdo makať. V devätnástich si teda zbalil kufre a vybral sa do
Ameriky. Čo ho tam čakalo?
Bez znalosti jazyka, bez peňazí a s holými rukami začal pracovať na
včelej farme. „Rozhodol som sa odísť v období, keď som sedel na lešení
ako reštaurátor pamiatok a videl som pod sebou ľudí a svet ako
migruje,“ hovorí o prvom impulze Igonda. Stereotyp, ktorý dennodenne
poznal doma, na americkej farme nefungoval. „Býval som v horách, kde
nebolo nič len pár domov. Mojimi spolubývajúcimi boli Indián Jerry
a horal Buch, ktorý vlastnil dve lietadlá. Nemali sme elektrinu, len dom
so sprchou a vodou z potoka,“spomína herec, ktorý sa živil aj výrobou
medu.
Americké trháky: Ako jeden z mála Slovákov uspel i v zahraničí.
Igonda si všetko musel zaslúžiť a nikde ho nečakali s otvorenou náručou.
Aké to bolo ocitnúť sa vo veľkom svete bez cudzej pomoci? „Každopádne
to strašne bolelo. Bol som na úplnej nule, a aby som prežil, makal som
od rána do večera šestnásť hodín za peniaze ako otrok. Nedalo sa tam
vysedávať na káve ako doma, lebo nebolo kde. A ak som si chcel niečo
kúpiť, musel som si to tvrdo vydrieť. Bola to pre mňa najlepšia škola
života,“opisuje svoju skúsenosť s Amerikou Igonda, ktorý sa po roku
vrátil domov.
A prišlo herectvo
Veľká mláka naučila herca ísť si odhodlane za svojím cieľom. Po skončení
Vysokej školy múzických umení v Bratislave a angažmáne v SND si ako
jeden z mála Slovákov zahral práve v zahraničných filmoch zvučných mien.
Podarilo sa mu získať úlohu v Hannibalovi, Povstaní či filme Za
nepriateľskou líniou. „Chodil som po kastingoch, a keď už poznali moje
meno, volali mi aj osobne. Všetko funguje tak, že herca osloví produkčná
spoločnosť, ten príde na kasting a oni sa rozhodnú,“vysvetľuje Igonda,
pričom si uvedomuje, že ako zahraničný herec v Amerike nikdy nedostane
hlavnú úlohu. „U Amíkov hrám len špecifické postavy. Herci z Východného
bloku ako ja sa dostanú len k istému okruhu postáv. Nikdy nebudem hrať
klasickú úlohu, ale vždy to bude Rus, Ukrajinec alebo Španiel,“ dodáva.
Marko Igonda: Sympaťák, ktorý sa označeniu sexsymbol vytrvalo bráni.
Sexsymbol mu nevonia
Marko Igonda je pohľadný sympaťák s drsným výzorom. Jeho vzhľad ho tak
predurčuje nielen na úlohy drsniakov, ale aj milencov. Hercom ako on sa
v šoubiznise často priraďuje nálepka sexsymbol. Ako sa s týmto označením
stotožňuje? „Je to nudné. Herec tým pádom síce má svoju klientelu
a diváka, ale je to strašne zneužívané,“bráni sa Igonda, ktorý tento
typ komplimentu neuznáva. *“Nielenže má herec divné zaškatuľkovanie, ale
snaží sa byť stále pekný a nepokriviť sa. A to ubližuje herectvu.
A hlavne, ja už nie som ani najmladší.“
Hoci má Marko na konte už celkom slušnú filmografiu, na
Slovensku nepatrí práve medzi najobsadzovanejších hercov. Do pozornosti
divákov sa dostal hlavnou úlohou v historickom filme Legenda
o lietajúcom Cypriánovi. Spolupráca so scenáristom Andym Krausom sa
zrodila seriálom Panelák. Keď Kraus pripravoval nový seriál Pod
povrchom, neváhal a ponúkol mu úlohu umeleckého fotografa Adama Vrbu.
„Zobral som to, lebo sa mi tá postava páčila. No z učenia scenára som
už skutočne chorý. Je to strašne veľa textov a je to vydreté, keďže
nemám fotografickú pamäť,“*priznáva problémy s učením textov. „Som však
vďačný za prax v Paneláku, že ma naučil robiť tento druh roboty.
Prichádzam pripravený na polovicu a ostatné dolaďujem až s režisérom
a kolegami na pľaci. Ináč by som rozprával len naprázdno ako
v niektorých slovenských seriáloch.“ Takisto Marko priznáva, že
s postavami, ktoré hrá, sa vždy nájdu nejaké spoločné črty. „Z toho, čo
je napísané v scenári, si vždy hľadám a vytváram charakter.
Pripravila MIS
Zdroj foto Miro Miklas
