Navigácia
Najčítanejšie Predstavujeme vám 

Dostala som do vienka neutíchajúci temperament, hovorí 67 ročná spisovateľka Zdenka

Redakcia

Na samom počiatku začiatku to bola iba roztancovaná myšlienka, k nej pribudli písmenká, slová, vety a kolotoč príbehov v knižnej podobe sa rozbehol priam zázračnou rýchlosťou.

 

Začalo to románom Nesmieš povedať (rok vydania 2018) a postupne pribúdali ďalšie a ďalšie. Navždy prekliata (2018), Naposledy plačem (2019), Nehľadaj pravdu (2020), Nemusíš prosiť (2021) a v súčasnej dobe pripravovaná kniha s názvom Neviem plávať. Pečať ženy, NP, je značka, ktorú nesie v názve každá kniha spisovateľky a poetky Zdenky Wenzlovej Švábekovej.

Jej tvorba sa zameriava na skutočné príbehy zo života slovenských žien. V príbehoch plných emócii objavíte silu vôle žiť a lásku, akú si zaslúži každá žena. V knihách zanecháva spisovateľka aj akýsi nadčasový a trvalý odkaz. Keď ho čitatelia nájdu, objavia v ňom navzdory všetkým prekážkam, ktoré im osud postaví do cesty, aj návod žiť aj milovať.

Našla som si vrásku v duši, šialenstvo ma opantalo. Prečo srdce tlkot ruší? Či v ňom lásky bolo málo? Čo sa nám to vlastne stalo? Na scénu odrazu vstúpil muž a vznikla kniha z pera dvoch autorov Hľadač šťastia (2021). Autori nám svojím spoluautorstvom dovolia nahliadnuť do života muža, hľadajúceho šťastie, na ktoré pri svojom povolaní sudcu akosi zabudol. To nie je všetko! Zdenka Wenzlová Švábeková a Julien Dan nás, ktorí môžu a majú záujem, pozývajú na veľkolepý krst svojich troch kníh Nehľadaj pravdu, Nemusíš prosiť, Hľadač šťastia. (Viď pozvánka)

Tri deti, tri vnúčatá, jedno pravnúča. Dvadsať rokov podnikám, mám dve firmy zaoberajúce sa službami, remeselné činnosti, upratovacie, vedenie účtovníctva, jedno občianske združenie na pomoc iným a som profesionálna spisovateľka.
Aj súkromne sa venujem pomoci ženám matkám, chorým deťom a robím zadarmo sociálne poradenstvo. To že som začala písať, je iba splnenie snov ktoré sa stali skutočnosťou. Teda babka na plný úväzok , mám totiž 67 rokov, dušou sa cítim na štyridsať, telo nech posúdi iný.
Nerada veľmi o sebe píšem. Idem v smere hodinových ručičiek a iba ten hore ich smie zastaviť. Čo je na mne zvláštne? Možno môj neutíchajúci temperament, ktorý som dostala do vienka. Neviem oddychovať.
A na záver?
Keby všetky traumy sveta,
ukončila jedna veta.
„Mám ťa rád, poď sa smiať.“
Z cesty za človečinou vám prajem krásny a úsmevný deň.
Zdenka Wenzlova Švábeková

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články