Aktuálne Krása 

Balzam na dušu

Ráno som vynášala do popolnice smeti, na konci ulice vidím vnučku s ockom, po ulici za mnou sa šinul veľká náklaďák. “Opatlne, babinka!” varovala ma zdiaľky vnučka.
Poobede ideme za rúčku, mám už hlavu plnú tých všetkých hrozných nenávistí, čo pretekajú cez pohár, ale je biely deň a vnučka povie: “Aká klásna obloha!” Klenie sa na konci ulice naspodku skoro priezračná beloba, trošku sa prehupne do siva a celkom nad nami takmer temná. Ale kdeže – to je “pozli, fialová!” Človek má bohatý svet, ak vie vnímať tie prosté veci. Zvuk, chuť, farbu, vôňu, hmatom jemnosť detskej ručičky. A keď sa vnučka pritúli k rukávu, na konci ktorého je mäkučký plyš. A odrazu vás pobozká.

Text a foto Gabriela Rothmayerová

Vaše komentáre

Superbabky odporúčajú nasledujúce články