Život v kaštieli
Tento kaštieľ v obci Trávnica postavil v roku 1862 Ladislav Barlanghyi. Odvtedy mal viacero majiteľov a po znárodnení v ňom bola škola. Ale ako to už vtedy bolo, neboli peniaze na opravu a kaštieľ chátral, až kým ho v roku 1998 nekúpili manželia Fabrickí.
Mária Fabrická, veľmi šikovná talentovaná žena pracovala v Slovenskom rozhlase ako produkčná. Jej manžel Ján je banský inžinier s obrovskými skúsenosťami. Po roku 1989 odišli navštíviť dcéru, ktorá žije v Austrálii. V tom čase veľké spoločnosti rušili ťažbu zlata, lebo už bola pre ne nerentabilná a tak si Janko povedal, že tu si overí svoje schopnosti a skúsenosti banského inžiniera a v Austrálii si založil ťažobnú firmu na zlato. Využil to, že u nás sa rušili mnohé bane a tak nakúpil potrebnú techniku za lacné peniaze. Doviezol do Austrálie a hlboko vo vnútrozemí, v púštnej oblasti otvoril baňu. Len si predstavte, čo všetko museli spolu s manželkou a jedným spoločníkom zvládnuť. Zohnať ľudí, postaviť ubytovanie, priviesť vodu, elektrinu, skrátka všetko, aby sa tam dalo žiť a pracovať. Aby sa im ťažba vyplatila, museli nájsť lokalitu, kde sa z jednej tony dali získať 2 gramy zlata. Janko ako skúsený banský inžinier mal dobrý nos na hľadanie zlatých žíl, ale aj tak práca bola nesmierne ťažká a aj nebezpečná. Okrem zlých klimatických podmienok tam žili aj nebezpečné živočíchy vrátane jedovatých hadov. V týchto veľmi ťažkých podmienkach vydržali niekoľko rokov a oplatilo sa.
Mária Fabrická prežila svoje detstvo v kaštieli a tak veľmi túžila mať svoj vlastný kaštieľ. Po návrate z Austrálie sa im podarilo získať ruiny kaštieľa v spomínanej Trávnici. Zrekonštruovali ho vrátane krásneho parku, v ktorom rastú vzácne dreviny ako platan javorolistý, ginko dvojlaločné, ľaliovník tulipánokvetý.
Zariadiť interiér dvojposchodového kaštieľa bolo už úlohou domácej panej. Keďže má vzťah k umeniu, k histórii, kaštieľ je plný starožitného nábytku, na stenách visia krásne obrazy, interiér dopĺňajú sochy a iné dekoračné predmety.
Manželia Fabrickí si tu žijú svoj spokojný život. Často prichádzajú deti a vnúčatá, ktoré žijú po celom svete. Ale radi sa stretávajú aj so svojimi priateľmi. Len pred pár dňami prišli bývali kolegovia – rozhlasáci.
Príjemné posedenie pri spomienkach doplnila ľudová hudba a samozrejme dobré jedlo i pitie.
Takí sú manželia Fabrickí. Celý život tvrdo pracovali, aby po sebe niečo zanechali!
Text a foto Vladimír Sabo
