Vyberte svoju SUPERBABKU a čítajte znovu
V krátkom čase našej existencie sme uverejnili už veľa rozhovor s mimoriadnymi ženami, ktoré vo svojom produktívnom veku dosiahli naozaj veľa. Teraz sú už babičkami, ale to neznamená, že sa starajú už len o vnúčatá. Veď prečo aj? Sú v strednej etape života, ktorá sa volá zrelosť. Vyzerajú stále dobre, starajú sa o seba, sú aktívne, ale aj atraktívne ženy. Majú veľa životných skúseností, ktoré odovzdávajú svojim vnúčatám, ale zároveň sa snažia s nimi držať krok. Poznajú počítačové hry, detské filmové postavičky, vedia, čo preberajú napríklad v matematike, hrajú aj futbal. Vzťah starí rodičia a vnúčatá je mimoriadne obohacujúci pre obe strany.
Mária Vaškovičová (uverejnené 15.10.2017)
Mária Vaškovičová – autorka a producentka Krištáľového krídla. Už 21. rokov Krištáľové krídlo hľadá a oceňuje tých najlepších z výnimočných v rôznych kategóriách (hospodárstvo, medicína a veda, filantropia, výtvarné umenie, hudba, rock, pop, jazz, literatúra a publicistika, divadlo a audiovizuálne umenie a šport). Nie je to anketa, o ocenených rozhodujú členovia poroty v každej kategórii.
Babičkou som sa stala po 60-tke. Túto novú rolu si vychutnávam od prvého okamihu ako jeden z najväčších zázrakov v mojom bohatom živote. Prvým veľkým zázrakom bolo pre mňa, keď sa mi konečne po 8-mich rokoch manželstva narodila dcéra Katka. Vnučka Isabellka má 8 mesiacov. Každý deň si pre ňu nájdem voľnú chvíľu. Všetko ostatné je pre mňa už sekundárne. Pred mnohými rokmi mi jeden priateľ povedal, že je vo mne toľko lásky, že by som mala mať veľa detí. Dúfam, že mi Katka zabezpečí ďalších vnúčikov a jej budem s veľkou radosťou pomáhať vo všetkom, na čo mi budú sily stačiť. V súčasnosti ma mimoriadne obohacujú všetky pokroky Isabellky, prvé slová, objatia, úsmevy, ktoré rozdáva na všetky strany. Usmieva sa často a rada, presne ako ja a dcéra Katka.
Elena Kohútiková (uverejnené 7.11.2017)
Môj život bol veľmi ťažký, hlavne v určitých fázach, pokiaľ mi deti vyrástli a dospeli. Nebolo to jednoduché, ale na druhej strane bol môj život nesmierne zaujímavý a rozmanitý. Niekedy hovorím, že som zažila nových a nepoznaných vecí vo svojom živote za dva normálne životy. Určite bolo náročné, ale aj veľmi podnetné vychovávať po strate manžela dve malé dcérky a stať sa z minúty na minútu živiteľom rodiny. Ale asi najzaujímavejšie obdobie pre moju celú rodinu, ale aj pre mňa osobne z profesionálneho hľadiska, bolo obdobie po roku 1989. Riešila som denno-denne množstvo nových, dovtedy nepoznaných otázok – aj v súkromí – vzhľadom na dospievajúce dcéry – aj v práci. Budovalo sa niečo úplne nové a tam človek nevedel povedať, že sa toho nezúčastní. A pohltilo ma to teda poriadne. Najprv budovanie Národnej banky Slovenska, pri ktorom som bola a potom ochrana hodnoty slovenskej koruny. Keď sme ju stabilizovali, prišli integračné aktivity a euro. A nakoniec veľmi zaujímavá práca v komerčnej banke – no taký život – ani v súkromí, ale ani pracovne – by som si nikdy nevysnívala…..
Najšťastnejšie chvíle môjho života boli, keď sa mi narodili moje dve dcérky. Na tie chvíle nikdy nezabudnem. A teraz sa mi zopakovali, keď sa mi jeden po druhom narodilo 5 vnúčatiek – dve vnučky a traja vnuci. Opäť som zažila tie pocity nesmierneho šťastia, ktoré nenahradia žiadne pracovné víťazstvá!
Marta Dvorská (uverejnené 1.12.2017)
Máme len jedného vnuka Martinka. V lete mal jedenásť rokov. Veľmi som sa tešila, keď sa narodil, lebo vek som už na babičku dávno mala. Dcéra bola dvakrát vydatá a Martinko zostane pre mňa jedináčik. Je mi ľúto, že som jeho detské roky minula a teraz sa stáva z neho mládenec. Máme sa radi a teším sa, že za nami do Ríma chodí veľmi rád. Ale aj keď sme doma v Bratislave, jeho prvá cesta zo školy vedie k nám. Je trochu introvert, tak sa snažím čo najviac sa s ním rozprávať. Je ku mne úprimný a otvorený.
Môj vnuk má veľmi rád moje jedlá a vždy keď prídem sa dohodneme, čo budem variť. Samozrejme to, čo má najradšej, napríklad kurací perkelt, s mojimi haluškami, vysmážaný karfiol, fašírku a palacinky. Vychádzam mu v tomto v ústrety, chcem, aby mal na mňa dobré spomienky, ako majú moje dcéry na svojich starých rodičov. Dúfam, ,že keď sa vrátime, náš vzťah sa ešte viac upevní a chcela by som ho zažiť, ako dorastá do dospelosti a ako sa bude jeho život ďalej vyvíjať. Máme spolu pekné zážitky, lebo keď je v Ríme, tak sa snažíme poukazovať mu všetky krásy tohto mesta. Ale prejavil veľký záujem aj o Florenciu a Miláno a jeho túžbe sa nedalo odolať a urobili sme si výlety do týchto atraktívnych miest. V Miláne sme mu ukázali La Scalu, kde dedko často spieval. Nazreli sme aj do čarovného hľadiska a pozreli sme si múzeum najslávnejšej opery na svete. Za Dómom je reštaurácia, kde chodili operní fanúšikovia a hviezdy večerať. Na stenách jej interiéru sú desiatky a stovky fotografií významných osobností, hercov, spevákov, dirigentov a je tam aj manželova fotka ešte z mladších čias. Martinkovi v tejto reštaurácii veľmi chutilo a bol pyšný na svojho deda Petra. Ako každý chlapec v jeho veku obľubuje futbal. Zažil priamu atmosféru svetového futbalu na štadiónoch v Miláne a v Ríme a to ešte viac umocnilo jeho pekné spomienky na Taliansko.
