Vínom kropení
Vínom kropení je 1.diel trilógie Po stopách očkajovského rodu. Zavedie nás do 16. a 17. storočia do obdobia tureckých nájazdov, kedy Prešporok bol len malým mestečkom. Osudy troch generácií rodov Armbruster a Očkaj, ktorých životy boli ovplyvnené skutočnými historickými osobnosťami žijúcimi v tomto období v Prešporku a Svätom Jure (richtár Blažej Behaim, humanista Krištof Armbruster, lekár Juraj Purkircher), sú prerozprávané cez postavy dvoch Magdalén, babky a vnučky.
Prvou je Magdaléna Saiberlich, rodáčka z Viedne, ktorá sa stane manželkou o tridsať rokov staršieho prešporského richtára Blažeja Behaima. Jej druhým manželom je humanista a kráľovský radca Krištof Armbruster, ktorý v nevlastnej dcére Kataríne prebudí túžbu po vzdelaní. Epidémia moru kruto zasiahne do života Prešporčanov.
Vnučka Magdaléna Armbruster vyrastá v dodnes stojacej kúrii vo Svätom Jure. Nenaplnený príbeh prvej lásky ju vženie do náručia vdovca Štefana Očkaja, príslušníka starého šľachtického rodu, s ktorým za sedem rokov manželstva zažije krásne chvíle lásky. Pri poslednej rozlúčke nad hrobmi najdrahších Magdaléna zrekapituluje svoj život a vzdáva hold svätojurským viniciam, nesmrteľným vinárom a zlatému vínu.
Touto knihou by som chcela čitateľovi priblížiť život drobnej šľachty sprevádzaný nástrahami doby a bojujúcej o svoje miesto v spoločnosti. Napriek vôkol vládnucej brutalite, vo svojej hĺbke zostávali ľuďmi, schopnými hlbokého ľúbostného citu a vrúcnej lásky.
Do dnešného dňa môžeme nájsť stopy po hrdinoch z tohto príbehu. V múzeu v Starej radnici na Hlavnom námestí v Bratislave je vystavený meč richtára Blažeja Behaima. Červený zamat na jeho pošve už dávno vybledol, ale rukoväť a kovania nesú znaky zašlej slávy.
Krištof Armbruster bol intelektuálom, ktorý zanechal stopy vo viacerých umeleckých oblastiach. V hudobnej sfére to bola zbierka nápevov, s ktorou sa dostal do knihy Dejiny Bratislavy. Najstaršie knižné zbierky zo 16. storočia nachádzajúce sa vo fonde Slovenskej národnej knižnice patrili tiež Krištofovi Armbrusterovi. Jeden je siedmy zväzok súborného vydania Lutherových spisov z roku 1557 a druhý je zväzkom almanachov viacerých vzdelancov žijúcich v 16. storočí.
Stretnutie s príbehmi dávnych predkov ma natoľko uchvátilo, že som sa rozhodla ich prerozprávať, aby nezapadli prachom a mohli rozšíriť obzory ľudí, ktorí milujú Bratislavu, Svätý Jur a ich históriu.
A prečo Vínom kropení?
Lebo víno bolo vzduchom, ktorý dýchali, božským nápojom, ktorý pili, každodenným životabudičom, ktorý posmeľoval, prinášal radosť a bohatstvo do malokarpatských a prešporských rodín.
Osud jednej vetvy rodu Očkajovcov, siahajúcej od prvých uhorských kráľov do konca posledného stavovského povstania, bude prerozprávaný v druhom diele trilógie Po stopách očkajovského rodu.
O autorke:
Tereza Kandalaft Beňačková sa narodila v Nových Zámkoch. Počas štúdia na PriF UK spoznala palestínskeho študenta, budúceho manžela, s ktorým odišla do Izraela. Počas života v Haife študovala na inštitúte Bet Ha’Pakid a pracovala v ženskej organizácii. Po roku 1989 sa vrátila s rodinou na Slovensko, kde sa venovala podnikaniu v lekárenstve.
Autorka pátraním po koreňoch sa dopracovala k predkom žijúcim v 13. storočí v Očkove, Prešporku a vo Svätom Jure a rozhodla sa ich príbehy prerozprávať v trilógii Po stopách očkajovského rodu.
Tereza Kandalaft Beňačková
