Kategória: Vaše príbehy

Prvá fotografia je z roku 1959, kedy som mala necelé 3 roky. Ja si z detstva pamätám, že Vianoce boli krásne biele. Boli skromnejšie ako teraz. Pamätám si, že vždy na Štedrý deň sme spolu všetci, celá rodina ozdobovali stromček. Skromne. Len salónky a krásne gule, ktoré dodnes si chránim. Mamička potom varila a piekla. Robila čerstvé makové, orechové, tvarohové, kapustové záviny, na ktoré sme sa my deti veľmi tešili. Aj darčeky boli poskromnejšie. V pamäti mi utkvela hlavne prvá handrová bábika. Mala som z nej obrovskú radosť. Štedrú večeru…

Duby patria k najstarším v okrese Martin, sú manželia. Ako dobrí manželia… Ten jeden už umiera. Praskla a opadla mu kôra, škodcovia majú voľnú cestu do jeho útrob. Ale ten druhý ho neopustí, verne pri ňom bude stáť až do jeho skonu. Možno ho pád prvého zoberie aj so sebou, lebo ich konáre sú do seba pevne vpletené, dakde až zrastené. Lenže on sa nebojí, nič mu nevyčíta, iba pevne stojí. Prijal situáciu. Prijatie nie sú obavy a teda ani výčitky. Keď stojí jeden pri druhom akoby jedným boli. Dvakrát…

Zdravie, pokoj, šťastie, radosť či nádej – to sú hodnoty, ktoré túži vlastniť každý. A čo bolesť? Tú sa snažíme čo najšikovnejšie obísť. Vyhnúť sa jej. Je naivné myslieť si, že sa to trvalo podarí. „Kto nikdy nepozeral na svet cez slzy, nevie o ňom nič“ – napísal francúzsky dramatik Viktor Hugo (1802 – 1885). Životná cesta obyčajne nie je rovina vystlatá mäkkou trávou, skôr je to vrch posiaty kopou skál. Každý z nás prežíva drámu na svojej vlastnej ceste. Tak, ako musí prasknúť kôstka, aby jadro uzrelo slnko, tak…

Neviem ako vy, ale ja si život bez niektorých drogériových čistiacich prípravkov v domácnosti neviem predstaviť. To je ako keby ste nemali na WC toaletný papier  To by bolo zle, nie? Dalo by sa síce bez nich žiť, pripúšťam, ale bol by to život smutný a prázdny, taký nenaplnený. Vezmite si len takú obyčajnú Diavu. Hlavne tú červenkastú. Čo tá dokáže s pekným nábytkom, to je obdivuhodné. Diavu mám rád. Aj teraz minulý týždeň keď som povysával, poumýval okno v obývačke, vytepoval koberce a opral záclony a závesy, prišla na…

Všetci pomaly dopisujeme poslednú kapitolu tohto roka. Naše príbehy sú rôzne. Niektoré pekné, iné nie. Každému z nás tento rok niečo dal, ale i vzal. Každého z nás niečomu naučil. Mňa naučil, že smrť je vždy tak blízko, takže by som mala žiť naplno. Naučil ma, že ľudia odídu, aj keď sľúbili, že zostanú navždy. Naučil ma, že niektoré veci sa nestávajú len tak a iné sa akoby zázrakom udejú, takže je lepšie, nič si neplánovať. Naučil ma bojovať svoje vlastné bitky. Naučil ma vidieť dobré veci, ktoré mám, namiesto…

Dnes sme celá rodina sedeli pri obede a veľa sme sa rozprávali. Stará i mladá generácia.. Robíme to samozrejme často, ale dnes sme mali úplne iné témy. Najskôr sme skonštatovali, že nad našou záhradou prelieta oveľa menej vtákov, ako po iné roky, hoci im každom strome visí potrava. Smutný pohľad je na hrdličku, ktorá každý deň sama, bez partnera, chodí na slnečnicu. Čím to je? Veľa sme spomínali, ako sme žili kedysi, vlastne ani nie tak dávno, len pred 35 rokmi. Čo sme vtedy potrebovali k životu? Slušný byt, stály…