Teraz som naozaj šťastná, napísala nám Betka Janove z Rimavskej Soboty
V našom magazíne ste si už mohli prečítať veľa rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, veľa životných príbehov známych i menej známych osobností. Ale často nám píšete, aby sme hovorili aj o ženách, ktorých je najviac. Dobrých, starostlivých, mamkách, ktoré žijú len pre svoje deti. Pani Betka Janove z Rimavskej Soboty je práve taká. Energická žienka do koča i do voza, výborná kuchárka, obetavá mama. To najkrajšie obdobie ale prežíva práve teraz.
-Keď som pred dvadsiatimi rokmi po smrti manžela zostala sama s dvoma dcérami, povedala som si, že pokiaľ budeme zdravé, tak to DÁM! Pracovala som, dcéry vyštudovali vysoké školy a mne predĺžili odchod do dôchodku na skoro 58 rokov. Vôbec ma to nepotešilo, ale pred očami som mala vidinu dôchodku, odpočinku a pohodičky. Keď ten čas nakoniec nastal, nadšenie vydržalo veľmi krátko… Zrazu som nemala čo robiť, cítila som, že toto nie je TO, na čom sa dlhé roky tešila…. Samotu nezahnala ani mačka. Dôchodok mi priklepli malý, mladšia dcéra študovala druhú vysokú školu v Čechách.
Ponuky na prácu sa vyskytli, ale pri predstave, že by som opäť mala sedieť nad papiermi, sa mi dvíhal žalúdok. Známa, ktorá už nejaký čas pracovala v Rakúsku, ma oslovila, či to nechcem skúsiť. Váhala som, nevedela som ani slovo po nemecky. Ale mám rada ľudí, opatrovanie mi nevadí, upratovanie a varenie tiež, tak som sa rozhodla. Pred šesťdesiatkou sa predsa život nekončí, skúsim niečo nové. Nová etapa života začala. Brala som to tak, že ak sa mi nebude páčiť, vrátim sa domov, nič nemôžem stratiť, len získať. A teraz, po siedmych rokoch opatrovania neľutujem svoje rozhodnutie. Nie, nebolo to ľahké. Je to náročná práca. Navyše každé tri týždne absolvovať tisíc kilometrov tam a tisíc späť, to si vyžaduje človeka, ktorý má k tejto práci vzťah. Stretla som tam úžasných ľudí, priateľky, kolegyne. Som vďačná za tie roky, veľmi veľa mi dali. Prišiel však deň, kedy som cítila, že už toho mám dosť. Mala by som si ten vytúžený dôchodok začať konečne užívať, no nie? Ale ako… ? Rok 2017 mi pripravil program, všetko do seba zapadlo a prišlo v ten správny čas. Staršia dcéra mala v júni svadbu a deň pred Vianocami sa mladšej dcére narodila Johanka, moja vytúžená vnučka.
A ja opäť začínam nový život. Stala som sa babkou a môj životný kruh – dievča, žena, manželka, matka, stará mama sa konečne naplnil. Mám čo robiť, pomáhať, poskytovať svoje skúsenosti. Neskutočne sa už teším na to, ako sa spolu budeme hrať, čítať, učiť sa a ako budem proste „babičkovať“.
A keď mi zdravie dovolí, tak by som si to chcela užívať čo najdlhšie. Snáď pribudnú ďalšie vnúčatá a zo mňa sa stane superbabka.
Betka Janove