Takto relaxuje popri účtovníctve Jana Polačková
60 ročná stavebná inžinierka si urobila kurz účtovníctva a už od roku 1993 v tom aj podniká. Žije v Dunajskej Lužnej so svojou dcérou a vnukom. Rozviedla sa po 24 ročnom manželstve.
„Už na gymnáziu som sa naučila šiť, začala som s oblečením pre seba a keď sa narodili deti, tak som šila pre nich úplne všetko, počnúc pyžamkami až po zimné vetrovky a kombinézy. Vždy ma bavili ručné práce, tiež som štrikovala, vyšívala, maľovala. Veľa pracujem, sedím pri počítači a tak som potrebovala nejaký relax. Najskôr som urobila venček na dvere pre seba. Páčil sa kamarátke, tak som urobila i jej, potom ďalšej…
Všetky veci, ktoré urobím len darujem. Keď ich vyrábam, väčšinou ešte neviem, komu ich dám. Keď to robím ako darček k sviatku, snažím sa urobiť niečo také, čo viem, že poteší a bude sa hodiť farebne do ich interiéru, alebo k fasáde domu. Rada robím z materiálu, ktorý vyzerá čo najprirodzenejšie. Nakupujem v rôznych obchodoch. Keď sa mi niečo zapáči, tak to kúpim s tým, že to niekedy použijem. Raz som nakúpila cez internet, ale nesplnilo to moje očakávania. Na fotkách materiál vyzeral oveľa lepšie ako v skutočnosti, tak už neriskujem.
Nemám rada kvety a materiál, ktorý už z diaľky kričí, že je umelý. Láka ma stále skúšať niečo nové, ockovi som k narodeninám robila darčekovú „krabicu“, kamarátke box s umelými kvetmi a nedávno som skúsila i kvetinový box so živými kvetmi.
Zaujala ma tiež metóda sculpture painting. Zvládla som kurz a veľmi ma to „chytilo“. Ale tomu sa bohužiaľ budem môcť viac venovať až niekedy na jar, po daňových priznaniach.
Pre mňa je relax robiť tieto dekorácie. Pri svojej práci som stále za počítačom, mávam unavené oči, neviem len tak ležať pred televízorom, tak relaxujem pri tvorbe dekorácií, len ma mrzí, že nemám veľa voľného času. Dúfam, že časom budem robiť menej účtovníctvo a viacej sa venovať rôznym ručným prácam.
Najnovšie ma veľmi baví vyrábať pletené teplučké deky. Pletú sa rukami bez ihlíc z vlny Alize Puffy a pre deti ich ešte podšívam mäkučkou látkou minky.
No a ešte som zabudla na svoje štvornohé lásky. Mala som zlatú retriverku Amy. Pred tromi rokmi v júli mi zomrela. Mala 15 rokov.
Myslela som, že už nikdy nebudem mať psíka, ale už v decembri som si priniesla šteniatko – tiež retriverku Zarku (teraz v októbri mala 3 roky) a v lete som si k Zarke zobrala Steffi, nájdené šteniatko so zlomenou labkou a zanedbané. Tak sme sa trošku rozrástli, sme doma 4 „ženské“ a jeden „chlap“ – vnúčik.
Želám vám krásne predvianočné dni!
Text a foto Jana Polačková
