Rizikové faktory rakoviny prsníka
Karcinóm prsníka sa vyskytuje 100- krát častejšie u žien ako u mužov. So stúpajúcim vekom počet nových prípadov narastá. Najčastejšie sa vyskytuje vo vyspelých krajinách Európy, Severnej Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu. U Afroameričaniek je častejší výskyt tripple negatívneho karcinómu vo veku pod 40 rokov. V rozvojových krajinách sa častejšie diagnostikuje v pokročilých štádiách. Dôvodom je nedostatočná vzdelanosť, nízka miera prevencie a nedostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Výška
Vysoké ženy majú vyššie riziko karcinómu prsníka ako nízke. Pravdepodobne to súvisí s výživou v detstve a so skorým nástupom menštruácie. V jednej štúdii ženy, ktoré mali viac ako 175 cm, mali o 20 percent vyššie riziko vzniku karcinómu ako tie, ktoré mali výšku pod 160 cm.
Hmotnosť
Hmotnosť ako rizikový faktor závisí od veku ženy. U obéznych žien po menopauze sa riziko karcinómu prsníka zvyšuje. Príčinou je veľký objem tukového tkaniva, v ktorom sa tvorí estrogén. Toto riziko je zaznamenané už u žien, ktoré s nástupom menopauzy priberú 10 kg, v porovnaní s tými, ktoré si udržia rovnakú hmotnosť. U žien pred menopauzou je situácia odlišná. Ženy s vysokou hmotnosťou majú nižšie riziko vzniku karcinómu často v dôsledku anovulačných cyklov a polycystických vaječníkov. Ženy s BMI ≥30 majú o 46 percent menšie riziko vzniku rakoviny prsníka ako ženy s BMI ≤ 21.
Hustota prsnej žlazy
Ako denzná prsná žlaza je mamograficky zadefinovaný prsník s podielom fibroglanudlárneho tkaniva viac ako 75 percent. So stúpajúcou denzitou sa zvyšuje riziko vzniku karcinómu 4-5 násobne.
Kostná hustota
Vysoká kostná hustota sa spája s vyšším rizikom vzniku karcinómu. Na povrchu kostných buniek osteocytov sa nachádzajú estrogénové receptory, ktoré stimulujú tvorbu kosti. Dlhodobé vyššie vystavenie organizmu estrogénu teda súvisí s vyššou kostnou hustototou.
Benígne choroby prsníka
Nerastúce lézie (jednoduchý fibroadenóm, solitárny papilóm, fibrocystické zmeny) nezvyšujú riziko vzniku karcinómu prsníka. Rastúce lézie, najmä atypické, sa radia medzi významné rizikové faktory vzniku neinvazívneho aj invazívneho karcinómu prsníka.
Osobná a rodinná anamnéza
Výskyt skoro štvrtiny karcinómov prsníka je viazaný s pozitívnou rodinnou anamnézou. Ak má žena prvostupňového príbuzného (rodič, súrodenec, alebo dieťa) s karcinómom prsnej žľazy, jej riziko je 1,75 násobne vyššie. Ak má dvoch prvostupňových príbuzných, jej riziko stúpa 2,5 násobne. Riziko závisí aj od veku príbuzných v čase diagnózy. Je trojnásobné, ak sa jedná o príbuznú pred menopauzou a 1,5 násobné vo veku nad 65 rokov. 12
Rizikové endogénne estrogény
Zvýšené množstvo endogénnych estrogénov je zodpovedné za zvýšené riziko karcinómu prsníka, čomu zodpovedná skorý nástup menštruácie a neskorá menopauza. Oneskorenie nástupu menštruácie o každý 1 rok znižuje riziko o 5 percent a každý rok oddialenia menopauzy zvyšuje riziko o 5%. Ako skorý nástup menštruácie sa považuje vek menej ako 13 rokov.
Pôrod znižuje riziko karcinómu prsníka. Tento efekt je významnejší, ak je prvorodička vo veku 20 rokov, kedy riziko klesá o 20 percent . Vo veku 25 rokov klesá o 10 percent. Ak žena rodí po 35 roku, alebo nemá deti, jej riziko vzniku karcinómu stúpa o 5 percent. Ochranný efekt pôrodu trvá 10 rokov po narodení dieťaťa a vzťahuje sa na hormonálne pozitívne karcinómy. Dojčenie znižuje riziko karcinómu prsníka ak trvá dlhšie ako rok a týka sa najmä ochrany pred tripple negatívnymi nádormi.
Exogénne estrogény
Zdrojom exogénnych estrogénov je hlavne hormonálna antikoncepcia a hormonálna substitučná liečba, ktoré sa začali používať v 60-tych rokoch minulého storočia. Nie sú jednoznačné údaje o tom, že používanie orálnych kontraceptív zvyšuje riziko karcinómu prsníka, hlavne ak ich žena prestala užívať pred viac ako 10-timi rokmi. Relatívne riziko vzniku karcinómu je u žien, ktoré užívajú hormonálnu substitučnú liečbu. Významne klesá po dvoch rokoch od jej ukončenia. Závisí aj na podiele estrogénov – gestagénov v preparátoch. Taktiež bolo pozorované vyššie riziko návratu ochorenia u žien, ktoré prekonali karcinóm prsníka a užívali hormonálnu substitučnú liečbu ako u žien bez nej.
Konzumácia alkoholu, červeného mäsa a fajčenie
Metaanalýza 53 klinických štúdii dokázala, že denná konzumácia 35-45 g alkoholu zvyšuje riziko karcinómu prsníka o 32 percent a denné navýšenie o ďalších 10 g posúva toto riziko o 7,1% vyššie. So súbežným fajčením, hlavne u mladých žien, toto riziko ešte viac stúpa. Je dokázaný nepriaznivý vplyv konzumácie červeného mäsa a potravín s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín.11
Nočná práca
Nočná práca je v súčasnej dobe ponímaná ako potenciálny karcinogén. Ak je organizmus hlavne medzi jednou a druhou hodinou ráno vystavený svetlu, dochádza k potlačeniu tvorby melatonínu. Znížená hladina melatonínu a jej vzťah ku karcinogenéze nie je zatiaľ dostatočne uspokojivo vysvetlený.
Ionizačné žiarenie
Pôsobenie ionizačného žiarenia na hrudník sa považuje za rizikový faktor hlavne medzi 10‑45 rokom života. Rizikové sú zobrazovacie vyšetrenia s pôsobením ionizačného žiarenia u skupiny žien s genetickými mutáciami v géne BRCA 1,2. U bežnej populácie tento vplyv nebol dokázaný.
Ochranné faktory
Stredomorská strava a konzumácia sóje
Stredomorská strava bohatá na ovocie, zeleninu, varené zemiaky, olivový olej znižuje riziko karcinómu prsníka o 46 percent. Metaanalýza 8 klinických štúdii dokázala, že v Japonskej populácii konzumácia izoflavonidov zo sóje v množstve ≥ 20 mg za deň znižuje riziko karcinómu prsníka o 29 percent. Ochranný efekt je závislý na vysokej dennej dávke prijatých izoflavonoidov. Ich priemerný príjem u žien v západnej populácii je nízky, odhaduje sa na menej ako 0,8 mg za deň. Týka sa to hlavne žien pred menopauzou. Fytoestrogén je slabý estrogén, u žien po menopauze stráca svoj ochranný efekt.
Mikrobióm
V súčasnosti sa diskutuje o jedinečnosti črevného, ale aj prsníkového mikrobiómu a jeho vplyv na rozvoj rakoviny. Prsná žľaza nie je sterilné prostredie a špecifické zloženie baktérii v nej ovplyvňuje imunitné a zápalové mechanizmy, stabilitu génov a metabolické funkcie. Baktérie ovplyvňujú syntézu estrogénových hormónov a naopak, prípravky obsahujúce estrogén môžu ovplyvňovať zastúpenie a množstvo baktérii. Nie je presne známe ako sa mení bakteriálne zastúpenie v zdravej prsnej žľaze a pri karcinóme prsníka. Poznanie mikrobiómu by v budúcnosti mohlo otvoriť nové cesty v diagnostike a terapii karcinómu prsníka.
Vitamín D
Ochranný vplyv vitamínu D (25-hydroxy vitamin D) nie je celkom jasný a pravdepodobne závisí od stavu menštruácie. U žien po menopauze je podľa metaanalýzy 9 klinických štúdii dôležité udržanie hladiny medzi 27-35 mg/ml. U žien pred menopauzou sa tento efekt nedokázal.
Fyzická aktivita
Nebolo dokázané, že fyzická neaktivita zvyšuje riziko karcinómu prsníka. Hlavne u žien po menopauze sa však znižovaním hmotnosti súvisiacim s aktívnym pohybom mierne redukuje riziko. Okrem toho pohyb pôsobí aj tým, že znižuje hladiny estrogénu, inzulínu a inzulínového rastového faktora. Tento mechanizmus sa uplatňuje aj u mladých žien.
MUDr. Miroslava Malejčíková, klinická onkologička NOÚ
